100 rokov JAMES je aj história veľkých úspechov a tragédií slovenských horolezcov
100 rokov JAMES! Pri príležitosti vzácneho okrúhleho výročia tohto horolezeckého spolku listujeme v histórii úspechov i nešťastných udalostí, ktoré priniesol bohatý horolezecký život na Slovenku i vo svete, kde naši horolezci zdolávali nekonečné končiare. Do 2. svetovej vojny sa Slováci na špičkových výkonoch v Tatrách veľmi nepodieľali. Pred vznikom Československa to boli hlavne Nemci, Maďari a Poliaci. Potom sa začali presadzovať českí horolezci a zo Slovenska hlavne Košičania.
Medzi prvé medzinárodné úspechy patria výstupy Zdena Zibrína s Radanom Kuchařom veľkými stenami v Alpách a Kaukaze. Revolúciu v tatranskom horolezectve spôsobila skupina bratislavských lezcov Ján Ďurana, Pavol Pochylý a Ivan Dieška, ktorí dokázali preliezť cesty, ktoré sa liezli aj dva dni za pár hodín. Po prvýkrát tatranskú avantgardu predstavovali slovenskí lezci. P. Pochylý urobil prechod hrebeňa Tatier a prvovýstup v severnej stene Eigeru, oba sólo a v zime. Po úspechoch v Tatrách, Alpách, Kaukaze a nórskych horách nasledovali expedície na Pamír a do Hindukúšu.
Pred nami je veľká výzva
Prelomový rok 1972
V roku 1972 vystúpili Ivan Fiala a Michal Orolín ako prvý horolezci z východnej Európy na osemtisícku Nanga Parbat v rámci tatranskej expedície vedenej Ivanom Gálfym .Ten viedol aj expedície na Makalu, ktorej vrchol dosiahol Milan Kriššák novou československou cestou a Kančenčongu. V roku 1984 vystúpili bez kyslíkových prístrojov na vrchol „tretieho pólu“ planéty prví Slováci Jozef Psotka a Zoltán Demján novou trasou v blízkosti poľskej cesty. Expedíciu viedol František Kele. Žiaľ, Jožko Psotka sa z hory nevrátil.
Neprehliadnite:
100 rokov slovenského horolezeckého spolku JAMES, 100 rokov na vrchole štítov
Na Lhoce Šar ako doma
Veľkým úspechom Gálfyho expedícií bol prvovýstup na Lhotse Šar, keď na vrchole stáli viacerí slovenskí horolezci a medzi nimi aj Peter Božík, ktorému sa podaril s Poliakmi aj jeden z najťažších prvovýstupov tej doby na K2 cestou Magic Line (1986). No nepodaril sa mu zostup z Južného vrcholu Everestu po výstupe Boningtonovou cestou alpským štýlom (1988), v tom čase asi najhodnotnejší svetový výkon a tak zostal pod vrcholom aj s Jarom Jaškom, Jozefom Justom a Dušanom Becíkom. Becík s Justom urobili pár dní pred tým slovenský prvovýstup na Lhotse a Becík s Jaromírom Stejskalom mali za sebou prvý zimný výstup alpským štýlom na Čo Oju.
Vytrvalé ženy
Ženský prvovýstup na túto horu urobila s Češkou Věrou Komárkovou aj bývalá slovenská horolezkyňa Dina Štěrbová, ktorá s Líviou Klembárovou vystúpila aj na Gašerbrum II. Sériu svetových úspechov slovenských horolezcov 70. a 80. rokov 20. storočia v Himalájach zavŕšil Zoltán Demján v južnej stene Dhaulághirí ocenený za najlepší svetový výstup roka 1988 vo vysokých horách. Medzi svetové úspechy sa zaraďuje aj prvovýstup expedície JAMES Bratislava na severný vrchol Nanga Parbatu.
Haló, počuješ ma? Ten výhľad je úžasný…
Nové pravidlá a nové možnosti
Rok 1989 otvoril slobodné cestovanie do zahraničia a možnosti podnikania. No paradoxne, horolezecké kluby, ktoré mali za socializmu výnimku a mohli si zarábať výškovými prácami (spolu so sponzorskými príspevkami národných podnikov to umožnilo financovať oficiálne expedície), už nedokázali usporiadať väčšie výpravy. Až na dve výnimky. Počas slovensko-čínskej expedície na Everest (1998) vrchol dosiahli traja Slováci. Na rozdiel od Gálfyho expedícií bol to “len výstup normálnou cestou a dvaja s kyslíkom”. Vtedy dosiahol svoju prvú osemtisícovku aj najúspešnejší slovenský himalájista Peter Hámor, ktorý potom dosiahol ako prvý Slovák Korunu Himalájí a dosiahol aj najvyššie hory siedmich kontinentov. Slovenské himalájske horolezectvo dnes predstavuje len Hámor s Michalom Sabovčíkom, ktorý s ním vystúpil na Dhaulágirí. Najvyššie hory sveta si vyžiadali veľa obetí. Napríklad sériu výstupov nádejného Juraja Kardhordóa prerušila smrť na Manaslu. A talentovaný mladý Jozef Kopold ukončil svoje aktivity v Himalájach a Karakorame po pár kontroverzných výstupoch.
Odkázaný sám na seba…
Skialpinisti na špici
V 80. a 90. rokoch 20. storočia sa dostali do svetovej špičky aj slovenskí pretekárski skialpinisti. Neskôr sa od JAMESu oddelili a založili Slovenskú skialpinistickú asociáciu, ktorá sa venuje výhradne pretekárskemu skialpinizmu. Z mnohých pretekov aj v Alpách sa horolezecké prvky stratili a tak SHS JAMES podporuje na Slovensku len jedny preteky. Tie možno obtiažnosťou porovnať s najnáročnejšími tradičnými pretekmi v Taliansku a Švajčiarsku. Skialpinisti-horolezci robia hodnotné extrémne zjazdy nielen v Tatrách, ale aj v zahraničných horách.
Balíme, ide sa domov…
Nové výzvy a nové mená
Jamesáci sa v posledných rokoch zapísali do dejín horolezectva výstupmi veľkými stenami na skalné obelisky v Západných Alpách, Kirgizsku, Karakorame alebo Patagónii (napríklad Shipton Spire, Trango, Uli Biaho, Fitz Roy, Cerro Torre). Široká členská základňa mladých ambicióznych lezcov (pôsobiacich v stredných veľhorách, ťažkých skalných, umelých alebo ľadových stenách a stienkach s rešpektovaním športovej etiky), je dôkazom životaschopnosti Slovenského horolezeckého spolku JAMES v nastupujúcej druhej storočnici svojej existencie. Menovite spomeňme aspoň Ondreja Húserku, Mišku Izakovičovú, Petra Kurica či Vandu Michalkovú. Ale vysokú úroveň dosahujú mnohí ďalší. Budúcnosť iste prinesie nové športové možnosti a výzvy ale aj nástrahy globálnej zmeny klímy a boj za zachovanie horskej prírody.
JAMES touto cestou ďakuje Marošovi Šajnohovi, bývalému predsedovi SHS JAMES za cenné pripomienky.
Autor textu: Peter Šperka
Foto: archív pixabay
Viac na: www.james.sk
