6. október 1944 – deň, ktorý sa zapísal do dejín aj osudov stoviek rodín. 80 rokov hojenia rán…

Médiá Novinky Osobnosti Podujatia Prešovský kraj Zaujímavosti

By Peter Kolník

6 októbra, 2024

130   -   0

Share:

6. október 1944 je v historickom kalendári zapísaný zlatým písmom. Tento deň vstúpil do dejín ako začiatok Karpatsko-duklianskej operácie a tento deň má vlastné dejiny. 80. výročie od prelomovej udalosti si pripomíname priamo na mieste, kde dodnes cítiť atmosféru ťažkých bojových operácií.

Rad sprievodných akcií, vrátane rekonštrukcie bojov, sú momentom, keď sa veteráni v spomienkach vracajú do obdobia spred 8 desaťročí. Sú rodiny, ktoré stále oplakávajú svojich blízkych, no väčšine dnešných mladých ľudí sú tieto historické fakty málo známe. Pokúsime sa pripomenúť najdôležitejšie momenty a najmladším pomôcť pochopiť ich pradedov, dedov či babky, keď na vojnu spomínajú so slzami v očiach.

Z historických kroník 

Koncom septembra 1944 sa vojsko 38.armády a 1.Československého armádneho zboru v ZSSR v zostave 1. Ukrajinského frontu dostalo k slovensko-poľskému pohraničiu. Jednotky 211.streleckej divízie plk. T. A. Andrijenka prekročili 1.októbra 1944 hranice v priestore Šarbov (Studený vrch), pričom sa nepriatelia, ktorí bránili Dukliansky priesmyk, ocitli pod hrozbou obkľúčenia. V noci z 5. na 6.októbra príslušníci 2.práporu 1. Československej brigády zajali nemeckého vojaka, od ktorého sa dozvedeli, že Nemci opúšťajú svoje pozície na Dukle a ustupujú v južnom smere. Velenie sa rozhodlo vyslať na československo-poľskú hranicu prieskumnú hliadku s úlohou overiť získané informácie a zistiť novú situáciu.

Neprehliadnite: 

Na minútku do Podtatranského múzea – drevený reliéf s námetom kladenia Krista do hrobu

Listujeme v pamäti kraja pod Duklou…

Hliadka vyrazila o 6.30 hod. moskovského času k hraniciam. O 8.50 hod. sa už pohybovali pri obci Vyšný Komárnik. Práve títo prieskumníci z roty samopalníkov ppor. Bileja na ceste v Duklianskom priesmyku vztýčili československú vlajku na hranici. Veliteľ 1.ČSAZ gen. Ludvík Svoboda prezidentovi Eduardovi Benešovi posiela hlásenie o prekročení hraníc. Ešte predpoludním vojaci 2.práporu 1.čs.brigády 1. ČSAZ vstúpili do obce Vyšný Komárnik a zvítali sa s občanmi. V priesmyku sa objavil aj veliteľ 1.čs.brigády gen. Jaroslav Vedral-Sázavský. Vtedy, keď sa spolu s vojakmi tešil z víťazstva ešte netušil, že mu ostávajú necelé dve hodiny života.

Prvé minúty slobody

Ženisti postavili slávobránu, hraničný stĺp a čakali na príchod veliteľa gen. Ludvíka Svobodu. Už na poludnie bol pri hraničnom stĺpe a tešil sa zo slobody s vojakmi, keď prišla správa, že auto s veliteľom Sázavským narazilo na nemecký fugas a explodovalo. Len jeho osobný strážca Alojz Štěpánek prežil výbuch a priniesol svedectvo o tom, ako sa nešťastie odohralo. J. V. Sázavského pochovali priamo na hranici. K jeho čerstvému hrobu pribudli ešte mnohé ďalšie…

6. október 1944 v pamäti generála…

Generál Ludvík Svoboda na tieto okamihy takto s odstupom času spomínal:” Jsem hrdý na ty, kteří teď pochodují přes osvobozené hranice, vyšlapují zlehka, jako by ani neprožili měsíc boje v karpatských horách a lesích. Jásají a vzdávajú hold československé státní vlajce. Jsem hrdý na ty, kteří si několik kilometrú před námi vyřizujú účty s prchajícimi hitlerovci. Stejně tak na ty, kteří se této šťastné chvíle nedočkali…”

V tú októbrovú noc vojakom naozaj ostali len krátke zlomky času, aby si uvedomili, že tento deň nebol obyčajný…

Pripravené v spolupráci s Múzeom SNP v Banskej Bystrici. 

Viac na: www.muzeumsnp.sk/