Odkaz lekára – umelca, ktorý lieči a tvorí: Užitočná krása dreva vzbudzuje obdiv k predkom. Čo všetko dokázali vytvoriť?

Architektúra a dizajn Novinky Podujatia Žilinský kraj

By lexiKo2

21 júna, 2020

4632   -   2

Share:

Užitočná krása dreva – tradičné úžitkové predmety vyrobené z dreva tradičnými postupmi, je autorskou predajnou výstavou Jozefa Marca, niekdajšieho detského lekára. V  budove Kysuckého múzea v Čadci, si výstavu môžete pozrieť až do jesene 30. októbra.

„Vôňa dreva a stromov je jeden z pilierov mojich spomienok na detstvo a mladosť,“ vyznáva sa Jozef Marec (62), ktorý sa – ako kysucký chlapec z chudobnejších pomerov – už v detstve zoznámil s prácou s drevom, lebo všadeprítomné a bolo to nevyhnutné. „Len inštinktívne som ten materiál obdivoval a mal rád. Museli, však prejsť desaťročia, aby sa fascinácia drevom prejavila naplno,“ spomína. Nakoniec zmaturoval, vyštudoval medicínu, oženil sa a pracoval na detskom oddelení v Čadci, posledných 12 rokov ako primár. „Lenže práca ma pohltila až tak, že mi to uškodilo a ocitol som sa na križovatke bez semaforov a bolo len na mne, kam sa vyberiem na zelenú. Vybral som si prírodu. Turistika po kysuckých osadách a vrchoch ma priviedla k obrovskému množstvu informácií o starých časoch. Ako sa žilo, jedlo, robilo, ale aj povesti, legendy, povedačky aj celkom obyčajné ľudské príbehy. A keď sa to zmiešalo s mojimi zážitkami z detstva, vznikol mi v duši obrovský pretlak pocitov. Výsledkom je šesť kníh poviedok a krátkych próz, tri knihy rozprávok a štyri knihy z výskumov priamo v teréne. Z mojich rodných Kysúc, samozrejme. A tá posledná, akoby v zmysle najlepšie na koniec, bola hlavne o dreve.“

Neprehliadnite:
Oravská galéria otvára nové výstavy: vyhľadávanú Máriu Medveckú dopĺňa Levitácia sochárskej zbierky.

Knihu Drevený život, kamenný chlieb napísal pred piatimi rokmi. Predchádzal  jej výskum ľudového staviteľstva a ľudovej výroby.

Čo bolo na začiatku?

Začal svormi a svorovými nádobami, ako to robili kedysi pastieri, ktorí svory vyrezávali, čistili a po vsadení dna mali drevenú nádobu. Vyrobil z nich veľa nádob. Získaval na nich prvé skúsenosti, s jednoduchým náradím – sekera, vrtáky, dláta, píly. Postupne zvládal čo najviac starobylých technológii. Tak sa naučil viazať húžvy z parenej liesky, trhať luby z pareného buka, vypáliť drevné uhlie, vystrúhať šindeľ, urobiť brezovú metlu. Experimentoval s viacerými technikami ako je opaľovanie a “drásanie” dreva, zalievanie cínom, zalievanie epoxidom. Našiel záľubu vo výrobe úžitkových predmetov – misky, korýtka, ktoré robí z čerešne, slivky, jaseňa. „Aby symbolizovali úžitkovú hodnotu, ale boli zároveň svedkami krásy krásnych driev. Najväčšiu časť prác robím ručne, sekerkami kopačkami (teslicami) dlátami, nožmi. Príliš veľa materiálu si niekedy odvŕtam elektrickou vŕtačkou a elektrikou robím dokončovacie práce – brúsenie. Na vonkajšiu úpravu a konzerváciu si vystačím s ľanovým olejom. A nech každý posúdi sám, ako mi  to nakoniec dopadlo,“ predstavuje vystavované práce.

Lekár – umelec, ktorý lieči a tvorí

… a dodáva: „Drevo ale milujem a práca s ním mi robí úžasnú radosť a odreagovanie. Vyhovuje mi tvrdá práca s náradím, je to pre mňa zároveň rehabilitačný telocvik. Čiže všetko v jednom. Je to materiál, ktorý nesklame a ak sa niečo nevydarí, nie je to nikdy vina dreva, ale majstra. Som amatér a nerovnám sa s nikým. Môj „ vercajk“ je skromný, ale ako sa postupne stále učím, získavam skúsenosti a „finty“ a prichádzam na to, že urobiť z dreva peknú vec nevyžaduje drahú dielňu.“

Expozícia je v Kysuckom múzeu v Čadci inštalovaná až do jesene 30. októbra.

www.kysuckemuzeum.sk