Stano Bubán: má maľovanie ešte zmysel? Súčasná výstava Chodec vypovedá o zmysle umeleckej tvorby

Letenky, Pelikan, Slovensko
Pobyty, Slovensko, Dovolenka
Share:
Stano Buban, Park, olej

Stano Bubán patrí ku generácii umelcov, ktorí výrazne ovplyvnili slovenskú výtvarnú tvorbu v druhej polovici osemdesiatych rokov minulého storočia. Prepojenie na taliansku transavantgardu a nemecké Neue Wilde prinieslo do maliarskej tvorby razantnosť kresby a oslavu jasných, kontrastných farieb. Jeho ťahy štetcom zachytili magické čaro prírody na obrazoch, ktoré sú na aktuálnej výstave v Galérii Danubiana.

Rodák zo Sečoviec (nar. 5. mája 1961) študoval v rokoch 1980 1986 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na Oddelení monumentálnej maľby u prof. Lehotskej. Od roku 1995 pôsobí ako pedagóg na VŠVU v Bratislave, na AVU v Prahe bol v roku 2002 menovaný docentom.

Stano Buban Na vernisáži s priateľmi, informácie o Slovensku, kultúra, kreatíva, umenie, výstava, galéria,

Na vernisáži s priateľmi

Ocenenia originality tvorby

V roku 2004 bol ocenený Cenou G. De Nittisa na II. Biennale Internazionale d´Nittis v Barlette. V roku 2013 sa stal nominantom na ocenenie Travel Award, na BP Portrait Award v National Portrait Gallery, Londýn. V roku 2019 ho pozvali vystavovať na 8th Beijing International Art Biennale, National Art Museum of China, Peking, Čína. V roku 2018 a 2020 na Bienále voľného výtvarného umenia získal Cenu Slovenskej výtvarnej únie. Je rezidentom Cité Internationale des Arts v Paríži. Vystavoval vo Viedni, Aténach, Perugii, Miláne, Washingtone, Káhire, Ľubľane alebo v Prahe. Vo voľnom čase sa zaoberá Kung Fu a Taiji a rád tancuje Argentínske tango.

Neprehliadnite:
Viktor Frešo: FAMILY VINTAGE ako osobná výpoveď autora s medzigeneračným kontextom

Stano Bubán patrí ku generácii umelcov, ktorí výrazne ovplyvnili slovenskú výtvarnú tvorbu v druhej polovici osemdesiatych rokov. Prepojenie na taliansku transavantgardunemecké Neue Wilde prinieslo do maliarskej tvorby razantnosť kresby a oslavu jasných, kontrastných farieb, čo sa stalo dominantným výrazovým prostriedkom aj pre jeho tvorbu. Do farieb a kresby zhmotňoval všetky svoje zážitky prepojené s množstvom asociácií, symbolov a znakov.

Večné hľadanie

„Snažil som sa odpovedať na otázku, či maľovanie má ešte zmysel. Témou sa mi stala samotná maľba a obsahom jej doteraz objavené vlastnosti,“ hovorí umelec.
Realita však bola vždy pre neho rezonančnou doskou zvláštneho prežívania skutočnosti. Preto jeho maliarska tvorba prešla viacerými vývojovými procesmi, žánrovými a tematickými polohami. Diela na súčasnú výstavu však vznikli pod dojmom knihy H. D. Thoreaua Prechádzky prírodou. Neuveriteľne opísaná príroda, problémy spoločnosti a pocity úniku z civilizácie sú také aktuálne, až je ťažké uveriť, že dielo vzniklo v 19. storočí.

Stano Buban Úniková cesta, Danubiana, informácie o Slovensku, kultúra, kreatíva, umenie, výstava,

Stano Bubán: Úniková cesta

Inšpirácia v prírode

Pocity frustrácie, nenaplnenia a ničoty viedli Stana Bubána a výtvarníčku Evu Šrubařovú k tomu, že začali ešte v novembri 2018 chodiť maľovať do prírody v oblasti Malých Karpát. Chodili pravidelne raz do týždňa presne jeden rok, v akomkoľvek počasí. Nezáležalo na tom či snežilo, pršalo, mrzlo alebo boli horúčavy. Maľovali v noci s čelovkami, skoro ráno alebo počas magickej polhodiny pri súmraku. Tak sa absolútne odovzdali prírode a maľovaniu. Z toho neskôr vznikli Bubánove veľkorozmerné plátna na základe škíc z plenéru, ktoré sú práve vystavené v Galérii Danubiana pod názvom Chodec. A tak diela častí prírody zo Záhoria, Trnavského kraja alebo Spiša, dokazujú, že  interpretácia prírody, krajiny a flóry je stále aktuálna. O to viac, že v dnešnom chaotickom období krajinomaľba stále vypovedá o všetkých súčasných problémoch so životným prostredím, frustráciou z politiky a vlastnej identity.
Výstavu Chodec v Galérii Danubiana si môžete pozrieť do 15.8.2021.

Text: Dagmar Kudoláni Srnenská, upravené
Medzititulky: redakcia
Úvodné foto: Martin Marenčín: S.Bubán Park, olej na plátne,
Foto: archív autora a archív Danubiana

Viac na: www.danubiana.sk