Fram Museum Oslo a Tekovské múzeum v Leviciach majú niečo spoločné. Poznáte to tajomstvo?
Fram Museum v nórskom hlavnom meste Oslo a Tekovské múzeum v Leviciach. Obe tieto múzea sú od seba vzdialené takmer 2000 km, a predsa ich niečo spája. Sú to dva zbierkové predmety zo zbierok Tekovského múzea v Leviciach – drevená dóza (úvodný obr.) a kresba čajky ružovej od Štefana Nécseyho. Poďte s nami bližšie spoznať túto zaujímavosť.
Vyrezávaná drevená dóza má svoj príbeh
Celý príbeh sa začal odvíjať od drevenej vyrezávanej dózy, na dne ktorej sa nachádza text v maďarčine: „Z pozostalosti môjho brata Štefana pre uja Krieka Vráble 1927 VIII./1 (podpísaná) Nécsey Sári. Dar Fridtjhof Nansena za vyhotovenie kresby ružového vtáka – rózsa sirály – rodostetia rosea (podpísaný) Kriek Jenő.“ Kto sú ľudia spomínaní v texte a o akú kresbu vlastne ide?
Kto bol tento menej známy maliar a ilutrátor Štefan Nécsey?
Štefan Nécey sa narodil 12. februára 1870 vo Vrábľoch, kde navštevoval aj základnú školu. V gymnaziálnych štúdiách pokračoval v Nitre, Bratislave a na piaristickom gymnáziu v Leviciach, kde v roku 1887 aj zmaturoval.
Nécsey Pista na dobovej fotografii
Už počas štúdií inklinoval k umeniu, v čom ho podporovali aj jeho rodičia. Učil sa vo viacerých významných európskych umeleckých školách ako boli napr. školy v Mníchove a v Paríži. Jeho tvorba je bohatá a rôznorodá. Venoval sa žánrovej, sakrálnej i portrétnej maľbe, výnimočné sú však jeho dokumentárne kresby motýľov a vtákov. Pôsobil v Maďarskom ornitologickom stredisku v Budapešti a do povedomia odbornej verejnosti sa dostal publikovaním akvarelu sokola (Falco feldeggi) v odbornom ornitologickom časopise Aquila. Známe sú jeho ilustrácie, ktorými doplnil publikácie Magyarország madarai I. – III. alebo A kert madárvilága. Ako zamestnanec Maďarského ornitologického strediska dostal objednávku od nórskeho bádateľa a polárnika Fridtjofa Nansena na zhotovenie kresby čajky ružovej do publikácie The Norwegian North polar expedition 1893 – 1896.
Neprehliadnite:
Známe i neznáme míľniky histórie: Štefan I. Koháry – hrdina bitky pri Leviciach
Nórska legenda – vzor hrdinu aj pre iné národy
Fridtjof Nansen (1861 – 1930) športovec, bádateľ, vedecký pracovník, profesor oceánografie, štátnik a filantrop. Charakterizovala ho túžba prekonávať ťažkosti a nebezpečenstvo, objavovať, to čo je skryté a hľadať miesta, ktoré ležia mimo vychodených ciest. Toto nezlomné odhodlanie ho sprevádzalo po celý život. Dodnes je v Nórsku považovaný za hrdinu a najväčšieho muža krajiny. Zúčastnil sa mnohých expedícií.
Slávny polárnik na fotografii z r. 1897
Slávu mu priniesla expedícia na severný pól v rokoch 1893 – 1896, pre účely ktorej dal skonštruovať jedinečnú loď. Jeho úmyslom bolo nechať loď zamrznúť v ľade a dosiahnuť severný pól driftovaním – pohyb morského ľadu. Loď postavil staviteľ Colin Archer. Dĺžka bola 39 metrov, šírka 11 metrov, mala neobvyklý tvar a bola vybavená i generátorom na výrobu elektrického prúdu. Konštruovaná bola tak, aby ju ľadové kryhy nerozdrvili, ale vytlačili na povrch. Loď sa používala pri polárnych výpravách v rokoch 1893 – 1912.
Fram Múzeum – bezpečný prístav slávneho plavidla
Múzeum lode Fram v Osle podáva ucelený pohľad na históriu polárnych objavov a predstavuje flóru a faunu Arktídy a Antarktídy. V jednej z výstavných vitrín múzea sa nachádza aj spomínaná kniha z tejto expedície. No kresba, ktorá sa v nej nachádza, nie je od Štefana Nécseyho. Ten svoju úlohu nezvládol a jeho kresba bola odmietnutá. Perspektíva a farebnosť objednávateľa neuspokojili, no ako poďakovanie za vynaložené úilie mu Nansen venoval drevenú vyrezávanú dózu. Objednávku nakoniec úspešne zrealizoval ilustrátor Július Háry. Práve jeho kresba čajky ružovej ilustruje publikáciu Nórska expedícia na Severný pól 1893 – 1896. Symbol Nansenovej výpravy, slávna loď Fram (Vpred), dnes tvorí jadro múzea. Fram múzeum bolo otvorené v roku 1936.
Obraz čajky ružovej
Malý akvarel s rozmermi 19,8 x 13 cm sme až doposiaľ považovali len za jedno z množstva Necseyho diel, ktoré Tekovské múzeum v Leviciach uchováva. V kontexte uvedených súvislostí ho dnes môžeme považovať za jedno z najhodnotnejších a najzaujímavejších diel autora. Aj napriek tomu, že ide vlastne o „nepodarok“, respektíve Nécseyho vlastnú predstavu čajky ružovej, ktorá nezodpovedá reálnemu zobrazeniu. Je prekvapivé, že Nécsey tento akvarel nezničil ako iné svoje nevydarené obrazy. Uchoval ho, i keď mu pripomínal jeho neúspech.
Nécseyho “nevydarený” obraz
Životný príbeh umelca
Štefan Nécsey bol nadaným umelcom, jeho tvorbu však poznačil celoživotný zápas s neúspechom v začiatkoch jeho kariéry, čo sa podpísalo i na jeho psychike. Nécsey trpel paranojou, úzkosťou, strachom z ľudí a ku koncu svojho života čoraz častejšie vyhľadával samotu. Svoj život sa vo veku 32 rokov rozhodol ukončiť, na následky strelného zranenia 26. marca 1902 zomrel. Po smrti Štefana Nécseyho sa kresba a dóza dostali spolu s ďalšími predmetmi v roku 1927 do Levíc. Štefanov otec, Jozef Nécsey, tieto predmety opatroval v rodinnom sídle vo Vrábľoch. 25 rokov po smrti svojho syna ich daroval aj s rozsiahlou rodinnou zbierkou mestu Levice. Tak vzniklo Mestské múzeum, na ktorého činnosť dnes nadväzuje Tekovské múzeum v Leviciach. Drevenú dózu môžete vidieť v stálej expozícii múzea v časti spoločenský život.
Zaujímavý príbeh, ktorý spája…
Fram Museum v nórskom hlavnom meste Oslo a Tekovské múzeum v Leviciach spája teda zaujímavý a málo známy príbeh, ktorý neupadol do zabudnutia. Tunajšia expozícia prezradií zvedavým návštevníkom ďaleko, ďaleko viac…
Autorka: Mgr. Nikola Mihálová, Tekovské múzeum v Leviciach
Medzititulky: redakcia
Zdroje: Mihálová, N. 2018. Štefan Nécsey a jeho spolupráca s Fridtjofom Nansenom. Acta Musei Tekovensis Levice
Foto: Tekovské múzeum v Leviciach, Štátny archív v Nitre – pracovisko Archív Levice
Viac na: www.muzeumlevice.sk
