Spochybňovať zemný plyn je nedôvodné a nelogické. Ide o finančne najdostupnejší zdroj tepla
Zemný plyn. Doceňujeme jeho význam pre náš každodenný život? Od začiatku priemyselnej revolúcie v 18. storočí je spaľovanie fosílnych palív jednou z hlavných príčin antropogénnych emisií, ktoré v prevažnej miere spôsobujú klimatickú zmenu. Aj zemný plyn je fosílnym palivom. Svojimi vlastnosťami sa však vymyká začleneniu medzi klasické „špinavé“ fosílne zdroje.
Nesporné pozitíva
To, čo sa v článkoch s negatívnym obsahom proti zemnému plynu nedočítate, je fakt, že pri spaľovaní zemného plynu vzniká takmer o polovicu menej oxidu uhličitého v porovnaní so spaľovaním uhlia. Tuhé palivá (najmä uhlie) sú vo „veľkej“ energetike na ústupe. Pre energeticky chudobné domácnosti je to stále finančne najdostupnejší zdroj tepla. Uhlie spolu s drevom však pri spaľovaní okrem CO2 produkujú veľmi nebezpečné mikroskopické tuhé znečisťujúce látky (PM10 a PM2,5). Európska environmentálna agentúra vo svojom reporte o kvalite ovzdušia v Európe uverejnenom v roku 2020 uvádza, že na Slovensku v dôsledku nepriaznivej kvality ovzdušia spôsobenej jemnými prachovými časticami PM2,5 evidujeme až 4 900 odvrátiteľných predčasných úmrtí ročne. Zemný plyn pri spaľovaní tuhé znečisťujúce látky prakticky neprodukuje. To je ďalším pozitívnym atribútom, ktorý ho odlišuje od ostatných fosílnych palív.
Čo ovplyvňuje klimatickú zmenu?
V poslednej dobe v médiách a rôznych eko-kampaniach rezonuje téma vplyvu metánových emisií na klimatickú zmenu. Za vážneho emitenta metánu sú často označované činnosti spojené s využívaním zemného plynu. Pokiaľ ide o metánové emisie, je skutočne nutné ich objektívne reportovať a hlavne ich efektívne znižovať. Vyplýva to aj zo záverov vlaňajšej klimatickej konferencie COP21 v Glasgowe. Toho sa bude týkať aj pripravované Nariadenie (EÚ) o znížení metánových emisií v energetickom sektore.
Ako sa na metánových emisiách na Slovensku podieľa zemný plyn?
Fugitívne emisie metánu uniknuté z potrubí a zariadení pri distribúcii zemného plynu u nás od roku 1990 kontinuálne znižujeme. Do roku 2019 sa nám ich podarilo znížiť o neuveriteľných 88 percent. Prevádzkovateľ distribučnej siete plynovodov SPP – distribúcia radikálne zlepšila cielenie a včasnosť obnovy siete. Zvýšila frekvenciu kontrol tesnosti a hlavne markantne skrátila čas opráv únikov vo svojej infraštruktúre. Výsledkom viac ako desaťročného úsilia plynárenského odvetvia znižovať emisie skleníkových plynov je ich len 0,5 % podiel na všetkých emisiách GHG Slovenska. Naopak, máme odvetvia hospodárstva, kde sa metánové emisie zvyšujú. Pričom najvyšší podiel metánových emisií je zo sektoru odpadov (46 %).
Energetika – výroba elektrickej energie a tepla
Na Slovensku je už teraz mimoriadne nízko emisná. Je to najmä vďaka vysokému podielu jadrovej energie, vodnej energie a „nových“ obnoviteľných zdrojov v elektro-energetike, a zemného plynu a biomasy v sektore vykurovania. Podľa niektorých ekoaktivistov je biomasa obnoviteľným zdrojom, ktorý je uhlíkovo neutrálny. Pravdou však je, že názov biomasa je iba krajšie meno pre prevažne kusové drevo. To je spálené cez komíny 200 tisíc slovenských domácností a je hlavným zdrojom spomínaných jemných prachových častíc a predčasných úmrtí. Eliminovať tuhé palivá v sektore vykurovania domácností má teda svoj nespochybniteľný environmentálny význam, do ktorého je potrebné investovať verejné zdroje. Dôvodom neustálej obľúbenosti tuhých palív však nie je neuvedomelosť alebo environmentálna negramotnosť obyvateľstva, ale (energetická) chudoba. Práve na nižšie príjmové domácnosti by mali byť zamerané takmer všetky dostupné verejné zdroje. A to najmä na výmenu vykurovacích systémov za nízkoemisné, či bezemisné. Výsledný efekt by mal nielen environmentálny rozmer v podobe zlepšenia kvality ovzdušia, ale aj sociálny v podobe reálneho riešenia energetickej chudoby.
Ozelenenie sektoru
V ideálnom svete by „ozelenenie“ sektoru vykurovania predstavovalo výmenu kotlov na tuhé palivo za tepelné čerpadlá. Investičné náklady na jedno tepelné čerpadlo dnes predstavujú približne 7,5 tis. €. Pri 200 tisíc domácnostiach a dotácii vo výške 95 % by celková finančná náročnosť takejto dotačnej schémy predstavovala približne 1,4 miliardy eur. Nežijeme v ideálnom svete a miliarda a pol sa jednoducho vo verejných fondoch nenájde, alebo sa „ozelení“ iba rádovo menší počet domácností. Keď sa na to pozrieme pragmaticky, tak pri výmene za moderné plynové kondenzačné kotly by celkový náklad štátu pri rovnakom počte domácností predstavoval cca 320 mil. €. (Zdroj: ceny technológií a montáží).
Neprehliadnite:
Slovenské plynárenstvo ozelenieva, začalo s produkciou biometánu. Cesta pre zelené Slovensko
Vízia slovenského plynárenstva
Dôležitou podmienkou ďalšieho využívania plynu je dlhodobá vízia slovenského plynárenského sektora postupne nahradiť fosílny zemný plyn bezemisnými alebo nízkoemisnými plynmi (biometán, vodík). Novoprijatá európska taxonómia podmieňuje dočasné zaradenie zemného plynu medzi udržateľné investície. Podmieňuje environmentálnu udržateľnosť plynu prechodom na obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny do roku 2035. Udržateľnosť plynárenskej infraštruktúry, navyše s víziou jej postupného „ozeleňovania“, argumentačne podporujú aj podiely na celkových emisiách na Slovensku. Všetky domácnosti vykurujúce rodinné domy zemným plynom sa na slovenských emisiách skleníkových plynov podieľajú 6,9 percentami (2,77 mil. t CO2eq). Po kompletnom prechode týchto domácností do energetickej triedy A1 klesne tento podiel na 1,38 mil. tCO2eq, po prípadnom prechode do A0 na 0,83 mil. tCO2eq. Predstavuje to 3,6 %, resp. 2,2 %, celkových (súčasných) slovenských emisií.
Veľavravné ukazovatele
Od r. 1990 do 2019 v SR skleníkové emisie z energetiky poklesli o 62 %, v priemysle poklesli len o 10 %, v doprave narástli o 18 % (s predpokladom ďalšieho rastu). Zatiaľ čo v (nízko)uhlíkovej intenzite našej energetiky (výroby elektrickej energie a tepla) sme na top pozíciách v rámci celej EÚ, v ukazovateli uhlíkovej intenzity hospodárstva (tCO2 eq. na mil. € HDP) sme v desiatke najhorších krajín…
Klimatická zmena je reálny problém, ktorý treba riešiť čo najrýchlejším znižovaním emisií. Nie však bezhlavo. Najväčšie a najrýchlejšie zníženie skleníkových emisií nedosiahneme už aj tak v nízko emisnej energetike, ale v spomínanom sektore priemyslu. Rovnako dôležité je zvrátenie negatívneho emisného trendu v sektore dopravy a riešenie zlej kvality ovzdušia spôsobenej vykurovaním (energeticky) chudobných domácností.
Dekarbonizácia na programe dňa
Dekarbonizácia si vyžaduje dodatočné náklady. A tie bude musieť niekto zaplatiť. Nakoľko nežijeme v ideálnom svete, v konečnom dôsledku to budú vždy spotrebitelia, resp. daňoví poplatníci, ktorí to pocítia najviac. Preto je potrebné dekarbonizovať v súlade s filozofiou hodnota za peniaze – znižovať emisie najprv tam, kde je to najefektívnejšie / najlacnejšie a súčasne v čo najväčšej miere využiť synergie so znižovaním sociálnych rozdielov a ochranou lokálneho životného prostredia (i.e. ovzdušia).O náhrade plynu (nakoľko je to síce fosílne, no nízkoemisné palivo) by sme mali uvažovať až vtedy, keď sa nám minú všetky lacnejšie riešenia. Aj tu pritom prichádza do úvahy zachovanie súčasnej plynárenskej infraštruktúry za účelom postupného prechodu na obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny.
Zdravý rozum na prvom mieste
Poďme teda dekarbonizovať, avšak s rozumom. Nezakrývajme si oči pred príčinami klimatickej zmeny. Ale ani pred efektívnymi riešeniami. Smutné je, že niektorí environmentalisti sa uchyľujú k dezinterpretácii faktov. Prípadne zamieňajú príčinu s následkom. Intenzívne využívanie zemného plynu v Európe je spôsobené najmä nevyhnutnosťou masívne vyvažovať volatilné obnoviteľné zdroje energie (slnečné a najmä veterné elektrárne) a tiež nemeckým politickým rozhodnutím odstaviť tamojšie jadrové zdroje. Plynové elektrárne sú totiž jeden z najrýchlejších a najflexibilnejších zdrojov na vyvažovanie elektrickej sústavy a už pravidelne zachraňujú Európu pred blackoutom.
Nové európske trasovania
Naopak, reálny problém (na ktorý environmentalisti poukazujú zväčša oprávnene) je skutočnosť, že zemný plyn sa pomerne často stáva súčasťou geopolitiky. Diverzifikácia dodávateľských trás a čo najväčšia domáca európska produkcia obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov. To sú úlohy, ktoré musíme v Európe splniť. „Odpísať“ modernú infraštruktúru, ktorú sme v Európe budovali desiatky rokov, stála stovky miliárd eur, a ktorá dokáže prenášať rovnako dobre americký či katarský plyn, či biometán a vodík, naozaj nie je dobrý nápad. Ani v minulosti sme nezatratili elektrické vedenia, ktoré prenášali elektrinu prevažne z uhoľných elektrární.
Text: Jerguš Vopálenský
Medzititulky: redakcia
Foto: archív SPNZ a pixabay
Viac na: www.spnz.sk a www.slovgas.sk
