Klimatické ciele a Slovensko. Pri odchode od ruského plynu LNG pomôže vlastná ťažba i biometán

Enviro Novinky Technológie

By Peter Kolník

23 mája, 2022

2783   -   1

Share:

Aké sú globálne klimatické ciele? Štvrtok, 24. februára 2022. Do sa dejín zapíše ako deň, ktorý úplne zmenil desaťročia funkčný model plynárenského odvetvia. Vojna na Ukrajine zničila povesť Ruska ako spoľahlivého dodávateľa cenovo dostupného zemného plynu do Európy. Je dôležité povedať, že nezničila reputáciu zemného plynu ako paliva, ktoré môže Európe pomôcť zlepšiť ovzdušie a plniť klimatické ciele.

Odchod od ruského plynu bude pre Slovensko znamenať bezprecedentnú výzvu. Doteraz sme garantovali spoľahlivé a dostupné dodávky zemného plynu, ktorý k nám prichádza takmer všetkými smermi, no pochádza skoro na 100 percent z Ruska. Slovenská odpoveď na túto úlohu by mala byť kombináciou diverzifikácie dodávok a posilnením vlastnej sebestačnosti v plynárenstve.

Slovensko hľadá riešenia

Slovensko ročne spotrebuje približne 5 miliárd m3 zemného plynu. Vlastná ťažba v oblasti Záhoria a Východoslovenskej nížiny dosahuje úroveň 60 miliónov m3, drvivú väčšinu plynu tak musí dovážať. Z hľadiska prepravných ciest je Slovensko takmer ukážkovým príkladom diverzifikácie. Okrem plynovodu Bratstvo má vybudované reverzné prepojenia s Rakúskom, Českou republikou a Maďarskom. Do konca júna by sa mala dokončiť posledná veľká infraštruktúrna investícia, ktorou je viac ako 100 kilometrové poľsko-slovenské prepojenia s kapacitou ročnej prepravy na Slovensko, 5,1 miliardy m3.

Na všetky svetové strany…

Zároveň netreba zabúdať ani na malý plynovod medzi Budincami a Užhorodom, ktorým Slovensko od roku 2015 zásobuje Ukrajinu a aj počas súčasného vojnového konfliktu je to veľmi dôležitá prepravná trasa s dennou kapacitou 42 miliónov m3. Pokiaľ tieto prepojenia ostanú otvorené a bude fungovať proklamovaná európska solidarita, Slovensko získa viacero možností zásobovania dodávkami LNG. Zo severu by prichádzal do úvahy LNG terminál Swinoujscie i ďalšie dva plánované terminály z okolia Gdaňska, z juhu by išlo o terminály v Taliansku, Grécku a najmä FSRU terminál na chorvátskom ostrove Krk. Prostredníctvom neho už najväčší obchodník s plynom, štátna spoločnosť SPP, zrealizovala dve dodávky LNG v celkovom objeme 173 miliónov m3, z toho 5 miliónov smerovalo aj na český trh. Išlo o dodávku z USA.

Neprehliadnite:

Spochybňovať zemný plyn je nedôvodné a nelogické. Ide o finančne najdostupnejší zdroj tepla

Projekt plynovodu Eastring

SPP má v tomto roku ambíciu zabezpečiť celkovo aspoň 10% ročnej spotreby zemného plynu prostredníctvom LNG. Okrem spomínaných prepravných trás dostala súčasná kríza opäť do hry aj projekt plynovodu Eastring. Prepojenie medzi Veľkými Kapušanmi a bulharsko-tureckými hranicami by mohlo priviezť  do srdca kontinentu kaspický, či turecký plyn. V projekte sa počítalo s ročným objemom dodávok 10 – 20 miliárd m3, čo by bol významný príspevok k energetickej bezpečnosti kontinentu. Zároveň je stále otázne ako sa k nemu postaví Európska komisia. Pred pár rokmi ho zamietla pre chýbajúci zdroj zemného plynu mimo Ruska. V súčasnosti môže vytiahnuť opäť červenú kartu pre plnenie Green Dealu a dekarbonizácie.

Slovensko a vlastná sebestačnosť

Slovensko má čiastočný potenciál aj na vlastnú sebestačnosť v plynárenstve. V prvom rade by išlo o zvýšenie vlastnej ťažby. V prípade využitia nového ložiska pri Trakoviciach na západe Slovenska by sa do troch rokov mohla vyťažiť 500 – 600 miliónov m3 zemného plynu ročne, čo je viac ako desatina spotreby. O projekt spoočnosti NAFTA javí záujem Ministerstvo hospodárstva SR, no naráža na odpor miestnych aktivistov. Dôležitým domácim zdrojom môže byť biometán. Na Slovensku pôsobí takmer stovka bioplynových staníc, z ktorých tretina by mohla po zmene technológie dodávať do distribučnej siete tento zelený plyn. Celkový potenciál je na úrovni 456 miliónov m3.

Ako naplniť klimatické ciele?

Vlastná ťažba a zelené plyny by tak v najbližších rokoch mohli znížiť potrebu dovozu zemného plynu o približne 20%. Slovensko disponuje veľmi robustnou sieťou podzemných zásobníkov zemného plynu s celkovou kapacitou 3,6 miliardy m3. Ich napĺňanie na úroveň 80% celkovej kapacitou do novembra bude veľkou úlohou najbližších mesiacov. Je však evidentné, že ešte v tomto roku sa to bez ruského plynu nepodarí. 

Text: SPNZ
Medzititulky: redakcia
Foto: pixabay

Viac na: www.spnz.sk a www.slovgas.sk