Mesiac fotografie ´23: históriu fotografie tvoria medzi sebou súperiace tendencie a túžby.
Mesiac fotografie objavuje skrytý svet nášho poznania a prináša zaujímavé podnety. Históriu fotografie tvoria medzi sebou súperiace tendencie a túžby. Spočiatku bola vnímaná iba ako mechanizmus na vykreslenie pravdy, no časom sa fotografi uchyľujú k médiu fotografie s rôznymi úmyslami, dokumentovať ju, abstrahovať, vyzývať, zhmotniť. Vo všetkých takýchto snímkach je potom viditeľné napätie medzi reálnym svetom a analógiou filmu, medzi tým, čo existuje, a tým, čo bolo zachytené.
Je to napätie, ktoré môže viesť až k určitému druhu šialenstva. Ako napísal Roland Barthes, fotografia je „nová forma halucinácie: nepravdivá na úrovni vnímania, pravdivá na úrovni času: temporálna halucinácia, dalo by sa povedať, skromná, zdieľaná halucinácia (na jednej strane „to tam nie je“, a na druhej strane „to však skutočne bolo“): šialený obraz, otrasený realitou“ (R. Barthes, Camera Lucida: Reflections On Photography, preložil R. Howard, New York, 1981, s. 115).
Barthesove pozorovania
Sú, samozrejme viac ako päťdesiat rokov staré, napísané dávno pred plošným rozšírením digitálnej snímky. Náš svet je vizuálne presýtený, pravda a realita sú už dlho predmetom pochybností. Fotografia dnes už nemusí odkazovať na realitu, teraz si ju jej tvorcovia môžu vysnívať úplne podľa osobného obrazu zachytávajúceho jedinečnosť vlastného vytvoreného sveta.
Beautiful Accidents: My Secret Eden
Mesiac fotografie a filmové fotografie
Napríklad filmové fotografie umelcov, ako Jeff Wall a Gregory Crewdson, posúvajú vizuálnu stránku do sveta filmových plátien. Namiesto tvorenia fotografickej scény, či už skutočnej alebo fiktívnej, vytvárajú skôr statické scény vyňaté z filmových záberov. Tieto práce spochybňujú myšlienku instantnosti, ktorá sa tak často spája s fotografiou a namiesto toho poukazujú skôr na ich nadčasovosť a neukotvenosť v čase. Obsahujú príbehy, ktoré presahujú samotný rámec.
Neprehliadnite:
Rita Koszorús – Hadal of My Aquarium. Alebo cesta hľadania času a jeho plynutia…
Originálny Martin Stranka
Rovnaké sú aj záujmy Martina Stranku, českého fotografa, ktorý sa svojimi praktikami taktiež vyžíva v tejto kinematografickej podobe. Stranka objavil fotografovanie takmer náhodou. V skutočnosti študoval na obchodnej škole, no potom, čo stratil blízkeho priateľa, obrátil sa k fotografii ako k forme terapie. Zatiaľ čo jeho obrazy majú ďaleko k freudovskému alebo dokonca k niečomu surrealistickému, existuje tu určitý zmysel pre podvedomie a fantazijnosť, ktoré prestupujú naprieč jeho celou tvorbou. Fascinujú ho otázky rozprávania a drámy, príbehy, ktoré ešte len čakajú na svoj záver a rozuzlenie zápletky, a vo svojej praxi sa tak snažia dokumentovať svoju vlastnú realitu.
Martin Stranka ID 2023 Christies
S témami plnými nádeje
Fotografie Martina Stranku, s témami plnými nádeje, každá s vlastným jedinečným príbehom a filmovým rozsahom, pripomínajú statické snímky vystrihnuté z teraz už strateného filmu. Tento dojem je ďalej umocnený pracovnými metódami umelca – každá kompozícia snímky je do detailov inscenovaná a pripravovaná aj niekoľko mesiacov. Vytvorenie jednej fotografie môže trvať celý deň. Samotné fotografovanie potom v rôznom rozsahu prechádza postprodukciou. Kompletný proces teda môže mať až niekoľko mesiacov, kým je finálna fotografia hotová.
Mesiac fotografie a momentná fotografia
Henri Cartier-Bresson vo svojich písaných textoch o fotografii razil myšlienku okamihu rozhodnutia. Pre umelca to bolo „v zlomku sekundy súčasné uvedomenie si významu udalosti aj presná organizácia foriem, ktoré dávajú tejto udalosti jej pravý výraz“ (H. Cartier-Bresson, Rozhodujúci okamih, 1952; dotlač Göttingen, Nemecko, 2014.) Cartier-Bresson hovoril konkrétne o momentnej fotografii, ale jeho myšlienka sa dá aplikovať aj pre Strankove praktiky. Stranka to poznanie hľadá a rovnako ako Cartier-Bresson aj on chápe dôležitosť zachytenia vzťahu – komunikácie –, ktorú pri práci so svojimi objektmi nadväzuje. Pre fotografa „hľadanie identity svojho aktéra“ je „zároveň snahou naplniť vyjadrenie seba samého.“ (Cartier-Bresson, Rozhodujúci okamih, 1952.)
Boyhood Memories
Beautiful Accidents môžete zažiť v Galérii Danubiana do 28. 1. 2024.
Ako sa k nám dostanete?
Automobil: GPS: N 48.029444 ˚E 017.224444˚
Bratislava centrum > Petržalka, Panónska cesta (alebo Dolnozemská cesta) > Rusovce > smer Dobrohošť
Autobus: linka č. 90, od Nového SND do Danubiany každú hodinu.
Podrobnosti nájdete v cestovnom poriadku.
Text: Galéria Danubiana
Medzititulky: redakcia
Foto: Galéria Danubiana
Viac na: www.danubiana.sk
