Chrípková sezóna je v plnom prúde. Ako bojovať s horúčkou a ako podporiť obranu organizmu?
Chrípková sezóna, resp. obdobie chrípky a respiračných ochorení sa stále nekončí, mnohí bojujú s koronavírusom a sprevádzajúcimi príznakmi v podobe zimnice, triašky, dráždivého kašľa, bolesti svalov, hlavy či horúčky. Hoci má väčšina z nás zo zvýšenej teploty obavy, nie je dôvod na paniku. Ide totiž o prirodzenú obranu organizmu. Problémom je však dlhotrvajúca horúčka. Aký je rozdiel medzi teplotou a horúčkou a ako sa s ňou popasovať?
Horúčka ide ruka v ruke s chrípkovou sezónou
Teplota či horúčka sú najčastejším sprievodným príznakom chrípky i ochorenia COVID-19. Najmä počas chrípkovej sezóny sa s ňou stretávame viac ako by sme chceli. Podľa Úradu verejného zdravotníctva bolo v druhom kalendárnom týždni roku 2024 hlásených až 44 233 akútnych respiračných ochorení, čo predstavuje nárast chorobnosti na Slovensku o 7,5 % v porovnaní s predchádzajúcim týždňom. Najvyššia chorobnosť je zaznamenaná v Trnavskom kraji a najnižšia v Nitrianskom.
V Epidemiologickom informačnom systéme bolo v 2. kalendárnom týždni spracovaných 385 prípadov ochorenia COVID-19, ktoré je tiež známe sprievodnými vysokými horúčkami.
Prečo máme teplotu?
Zvýšená telesná teplota nemusí za každých okolností symbolizovať začiatok chrípky či ochorenie COVID-19. Môže vzniknúť napríklad aj náročnejšou fyzickou aktivitou, hormonálnymi zmenami či prežívaním silných emócií. Bežná teplota, ktorá má tradične od 36,1°C do 36,9°C, sa tak z rôznych dôvodov môže zvýšiť na 37 až 37,9°C. Hoci dôvodov môže byť viacero, v praxi najčastejšie bojujeme so zvýšenou teplotou v čase, keď náš organizmus zaznamená v tele vírusy či baktérie. Ide o prirodzenú obranu nášho tela, kedy imunitný systém uvoľňuje pyrogény pôsobiace na náš mozog, ktorý v konečnom dôsledku zvýši telesnú teplotu. Hoci teplota so sebou prináša nechutenstvo, únavu, bolesti hlavy či začervenanie, na druhej strane pomáha pri tvorbe protilátok a zastavuje ďalší rast vírusov či baktérií v tele.
Teplota vs. horúčka
Teplota a horúčka nie sú totožné pojmy. O teplote môžeme hovoriť vtedy, ak nám teplomer ukazuje 37 až 37,9°C. O horúčke, odborne nazývanej febrilita, hovoríme, ak máme viac ako 38°C. Dokonca, aj horúčka má svoje členenie: nízka, mierna či vysoká horúčka, podľa jej dĺžky zas poznáme akútnu horúčku, ktorá trvá menej ako 7 dní, subakútnu, ktorá trvá do 14 dní a chronickú, zvyčajne trvajúcu viac ako dva týždne. Zásadný rozdiel medzi teplotou a horúčkou spočíva v tom, že zvýšenú teplotu neznižujeme pomocou liekov. Naopak, horúčka, ktorá je vyššia ako 38°C, prípadne sa šplhá k 40°C je veľmi nebezpečná a jej tlmenie je viac ako žiadúce.
Neprehliadnite:
Hormonálna rovnováha u južov. Poznáte , milí páni, návod na vitalitu a na riešenie problémov?
Chrípková sezóna a ako s ňou bojovať?
Medzi fyzikálne metódy znižovania horúčky patrí schladenie tela kúpeľom alebo vlažnou sprchou o dva až tri stupne chladnejšej, ako je teplota tela. Dôležité je však podotknúť, že by nemalo ísť o studenú vodu, pretože tá môže vyvolať triašku, po ktorej sa teplota tela ešte viac zvýši. Klasickým postupom sú aj opakované zábaly. Obklad na čelo, ktorý v domácnostiach často využívame na zníženie horúčky nestačí. Rovnako sa neodporúča držať sa frázy „vypotiť sa“, pretože sa telo ešte viac prehrieva.
Znížiť teplotu však je možné aj liekmi, ktoré sú známe ako antipyretiká. Zvyčajne obsahujú účinnú látku paracetamol, ibuprofén či kyselinu acetylsalicylovú. Každá z nich má svoje výhody. Napríklad kyselina acetylsalicylová okrem znižovania horúčky a tlmenia bolesti účinkuje aj ako prevencia proti vzniku krvných zrazenín a infarktu myokardu. Obsahujú ju lieky ako Acylpyrin, Aspirin či Anopyrin. Paracetamol je zas najvhodnejší pre malé deti a ibuprofén okrem zníženia teploty potláča bolesti a má protizápalové účinky.
Chrípková sezóna a aktuálne odporúčanie: držte sa týchto zásad
1. Zabezpečte pravidelný príjem tekutín – pitie vody alebo čaju zmierňuje príznaky a predchádza dehydratácii,
2. ležte v posteli a odpočívajte,
3. podávajte ľahké jedlo – tráviace pochody sú počas choroby spomalené, ľahké jedlo organizmus rýchlejšie strávi,
4. prijímajte vitamíny – vhodný je betakarotén, ktorý podporuje imunitu a tlmí infekciu, vitamín C, ktorý pomáha vyplavovať toxíny a znižuje horúčku alebo cesnak, ktorý pôsobí ako prírodné antibiotikum a imunostimulátor,
5. ochladzujte telo a chorého – kúpeľ, zábaly či umývanie tela špongiou zmierni vysokú teplotu,
6. zvoľte ľahké vzdušné oblečenie a prikrývku,
7. pravidelne merajte teplotu – pri nekomplikovanom priebehu dvakrát denne, v prípade vysokej horúčky podľa potreby. Ak ostáva teplota zvýšená nad 38°C dlhšie ako 48 hodín alebo ak vystúpi nad 40°C, poraďte sa s lekárom,
8. pri vysokej horúčke podávajte lieky, antipyretiká, ktoré obsahujú paracetamol, ibuprofén alebo kyselinu acetylsalicylovú.
(DI)
Viac na: www.acylpyrin.sk
