Čárlyho životné jubileum je dôvod na bilanciu i na nové plány. 75 ročný Karol Čálik so zvláštnou diagnózou: divadlo!
Umelecký riaditeľ Divadla Nová scéna a dlhoročný člen jeho umeleckého súboru Karol Čálik si 15. marca pripomína 75. narodeniny. Za viac ako 50 sezón stvárnil desiatky výrazných postáv v činohre, operete i muzikáloch. Svoj komický talent uplatnil v mnohých nezabudnuteľných televíznych inscenáciách, seriáloch, filmoch, rozhlase i dabingu.
Za všetkých kolegov mu k jubileu popriala generálna riaditeľka Divadla Nová scéna Ingrid Fašiangová:
„Milý Karol, milý náš Čárly,
v mene svojom, ako aj v mene všetkých bývalých a súčasných kolegov, by som Ti rada popriala najmä veľa, veľa zdravia a šťastných chvíľ na javisku i v kruhu svojej rodiny.
Aby si mal ešte mnoho dôvodov na radosť, aj dostatok energie a humoru, ktorý nám roky tak štedro rozdávaš z javiska.
Drahý Čárly, ďakujeme Ti za všetky postavy a postavičky, ktoré za viac ako polstoročie obohatili naše divadlo. Ďakujeme za vtipy a príhody z divadelného bufetu, za Tvoju profesionalitu a ľudskosť.
Všetko len to najlepšie, živijó!“
Foto: Petra Bošanská
Životné míľniky
Karol Čálik sa narodil 15. marca 1945 v Trnave.
V detstve bol veľmi aktívny, hrával futbal za žiakov Spartaka Trnava, bol členom spevokolu Bradlan, chodil na husle. Na strednej škole hral na bicie a spieval v kapele R45. Odmalička ho však fascinoval cirkus. Vďaka vrodenému zmyslu pre humor túžil byť klaunom. Po ukončení gymnázia bola jeho cesta za herectvom jasná.
V roku 1966 absolvoval štúdium herectva na VŠMU. Už ako poslucháč VŠMU účinkoval na Novej scéne v operete Modrá ruža a v muzikáli Hallo Dolly. Od októbra 1968, po absolvovaní základnej vojenskej služby v niekdajšom Vojenskom umeleckom súbore (VUS), sa stal sólistom spevohry Novej scény v Bratislave. Jeho talent sa prejavil už počas štúdia na VŠMU.
Svojrázny prejav, vychádzajúci zo situačnej komiky, vycibrený mimikou a zmyslom pre vtip, našiel uplatnenie v mnohých inscenáciách.
Vynikajúco stvárnil postavy od komédií, tragikomédií, operiet až po muzikály. Bol napr. Čaptošom v Červenej karaváne (1975), Tiborom v Cyranovi z predmestia (1977), Osipom v Revízorovi (1973), Kapitánom v Husároch (1973), Porthosom v Troch mušketieroch (1980) či Olivettim v Opere Mafiozo (1972). Z operetných postáv k najvýraznejším patrí Jupiter v operete Orfeus v podsvetí (1981), Miško v Čardášovej princeznej (1982) či Carnero v Cigánskom barónovi (1984).
Z posledných rokov treba vyzdvihnúť jeho postavu divadelného kocúra Múza v muzikáli Mačky, Charlieho v komédii Sluha dvoch šéfov, či najdlhšie slúžiaceho vojaka Ladislava Škultétyho Gábriša v muzikáli Mária Terézia #posledná milosť.
Čálikovo komediálne herectvo a typovú vhodnosť pravidelne využíval aj film a televízia. Vo filme debutoval v roku 1963 v Námestí svätej Alžbety. Odvtedy stvárnil množstvo postáv v slovenskej kinematografii. Spomeňme napr.: Pacho hybský zbojník, Noční jazdci, Falošný princ, Galoše šťastia, Hana a jej bratia. V televíznej a rozhlasovej tvorbe stvárnil rad zaujímavých postáv, z ktorých vynikali najmä tie v zábavných a humoristických programoch.
Účinkoval vo viacerých televíznych seriáloch: Búrlivé víno, Mafstory, Ordinácia v ružovej záhrade, Kriminálka Staré mesto, Autoškola. Pôsobil ako pedagóg herectva na konzervatóriu.
Neprehliadnite:
Divadlo Nová scéna uvádza európsku premiéru muzikálu Turandot
Jubilant je vzorný otec dvoch dospelých detí a – čo nie je úplne bežné v slovenských pomeroch – dvoch na diaľku adoptovaných indických chlapcov. Hoci väčšinu času venuje divadlu, nájde si chvíle aj na hubárčenie a varenie.
Pri príležitosti jubilea sme sa Karola Čálika opýtali:
Akým spôsobom oslávite svoje jubileum?
„Dnes už viem, že pre aktuálne dôvody sa rodinné oslavy vo Francúzsku budú musieť odložiť na neurčito. Mrzí ma to hlavne kvôli vnúčikom. A tu doma?
S rodinou, s priateľmi a kolegami – dúfam, že to nebude problém.“
Je divadlo a herectvo diagnóza?
„V mojom prípade určite. Ale som rád, že sa nedá liečiť.
Nikdy ste neoľutovali, že ste sa dali zlákať Tháliou?
Nikdy som to neoľutoval, naopak ďakujem Thálii, že mi dala včas pocítiť, že to, čo robím, nie je zamestnanie či povolanie, ale poslanie! Preto som pri divadle tak dlho vydržal.“
Je ešte niečo, čo by Vás v divadle, kde ste aj umeleckým riaditeľom, vedelo prekvapiť?
„Že by sme od štátu dostali takú štedrú dotáciu, že by nám ešte aj zvýšilo?“
Čo Vás čaká v najbližšom čase?
„V tejto situácii to vie iba Pán Boh. Ale pevne verím, že len to pozitívne, či už v osobnom alebo umeleckom živote.“
Viac na: www.novascena.sk
