En ten tulipán – detektívka Agathy Christie po prvý raz v slovenčine

Médiá Tipy

By Peter Kolník

11 mája, 2021

26168   -   1

Share:

En ten tulipán je celkom spletitý a premyslený príbeh, ktorý nás zavedie do zaujímavého prostredia študentov rôznych národností. Podozrivých je – ako tradične – opäť veľa, hoci spočiatku tak nepôsobili… ako však poznáme Hercula Poirota – kam príde, tam sú podozriví všetci…  Ten príbeh sa začína známou riekankou…

En ten tulipán,
na moste je starý pán
a pod mostom
ryba s chvostom,
chytajte ju,
bude hosťom.

Hoci patrí (na Slovensku určite) k menej známym dielam Agathy Christie, milovníci tvorby legendárnej autorky si aj tentoraz prídu na svoje. Detektívny román En ten tulipán je z roku 1955 a vychádza prvý raz v slovenskom preklade. Popri famóznom Herculovi Poirotovi v nej vystupuje aj detektívova výkonná, takmer dokonalá sekretárka slečna Lemonová.
A je to práve slečna Lemonová, kto upozorní Poirota na čudné udalosti v študentskom penzióne Tulipán na Hickory Road, ktorý spravuje jej sestra pani Hubbardová.
Slečna Lemonová je totiž akási roztržitá, v obyčajnom liste spraví tri chyby, čo u nej nie je zvykom. Prezradí Herculovi Poirotovi, že má starosti o svoju sestru, ktorá spravuje študentský penzión pre cudzincov. Dejú sa tam krádeže… no za normálnych okolností by drobné krádeže sotva vzbudili záujem slávneho detektíva. Ale…

Dejú sa tam čudné veci…

Keď si však prečíta bizarný zoznam ukradnutých a zničených vecí – vrátane stetoskopu, pudrenky, starých nohavíc, bonboniéry, rozstrihaného ruksaku a diamantového prsteňa, ktorý sa neskôr našiel v polievke – musí blahoželať pani Hubbardovej k „jedinečnému a úžasnému rébusu“. Zoznam nedáva vôbec žiadny zmysel, no Poirotovi neschádza z mysle: Ak sú to len obyčajné krádeže a páchateľom je neškodný kleptoman, prečo sú potom obyvatelia penziónu takí vystrašení?

Neprehliadnite:
A neostal ani jeden.
Známy detektívny príbeh Agathy Christie Desať malých černoškov ožíva pod novým názvom

 Začala rozprávať…

„Zrejme som ju pred vami nikdy nespomenula. Skoro celý život strávila v Singapure. Jej manžel tam pracoval v gumárenskom priemysle.“
Hercule Poirot chápavo prikývol. Zdalo sa mu primerané, že sestra slečny Lemonovej strávila väčšinu života v Singapure.
Presne na to slúžili miesta ako Singapur. Sestry žien ako slečna Lemonová sa vydávali do Singapuru, aby sa slečny Lemonové tohto sveta mohli s výkonnosťou stroja venovať záležitostiam svojich zamestnávateľov (a vo voľnom čase, pravdaže, aj vylepšovaniu kartotékových systémov).
„Rozumiem,“ povedal. „Pokračujte.“

Slečna Lemonová sa rozhovorila.

„Pred štyrmi rokmi ovdovela. Nemá deti. Podarilo sa mi zohnať pre ňu pekný bytík s rozumným nájomným…“
(Slečne Lemonovej sa, pochopiteľne, podarila aj táto takmer nemožná vec.)
„Je dosť zámožná — nemá síce toľko peňazí ako predtým, ale nie je náročná, a ak nebude míňať priveľa, bude mať vždy dosť na pohodlný život.“
Slečna Lemonová sa odmlčala, a potom pokračovala: „Popravde však bola osamelá. Nikdy nežila v Anglicku, takže tu nemá žiadnych priateľov ani známych. Je prirodzené, že sa nudila.
V každom prípade, zhruba pred polrokom mi povedala, že má v úmysle prijať to miesto.“
„Aké miesto?“

Úryvok vybral: Milan Buno, knižný publicista
Foto: pixabay
Viac na: www.bux.sk