Menej znamená viac. Ako vnímal sedem hriechov Fero Lipták na pamätnej výstave v Oravskej galérii.
Vstúpili sme do obdobia, v ktorom „menej znamená viac“. Také je určenie štyridsiatich dní príprav na sviatky utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Ak sa približujeme k jeho životu, zameriavame sa na „menej“, lebo ide o jedinú, avšak podstatnú ponuku – na Cestu, na Pravdu a na Život. Prestávame blúdiť v premnožených ponukách na široké cesty, upravené pravdy a neurčené životy.“ 40 dní a 40 nocí sú príležitosťou vzdať sa “zlatého teľaťa”, ktorému sa v živote klaniame. Tvorcom obrazov s témou siedmych hriechov je divadelný a filmový scénograf, ilustrátor a maliar s neprehliadnuteľným maliarskym rukopisom Fero Lipták.
Mnohé jeho umelecké výpovede poznačili ľudské hriechy. Odpoveďou autora však nie je moralizovanie. S nadhľadom parafrázuje hriechy a ľudské slabosti, z ktorých najčastejšie vychádza ďalšie hriešne konanie. Fero Lipták dokáže vnímať situácie a veci v kontextoch, ktoré bežní ľudia nevnímajú a z tých najobyčajnejších a najbanálnejších vecí dokáže vytvoriť veselé vizuálne zázraky. V čase veľkého očakávania ponúkame pohľad späť, keď výstavným priestorom Oravskej galérie dominovala výstava 7 hriechov (alebo potopa po nás).
Kolekciu obrazov – Sedem hlavných hriechov daroval autor Oravskej galérii v Dolnom Kubíne v roku 2012 pri príležitosti konania jeho profilovej autorskej výstavy 7 hriechov (alebo potopa po nás) vo Veľkej výstavnej sieni v Župnom dome v Dolnom Kubíne.
František Lipták
sa narodil v roku 1962 v Spišskej Sobote. V rokoch 1977 – 1981 študoval na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Košiciach a v rokoch 1981 – 1986 absolvoval štúdium na Vysokej škole múzických umení, odb. divadelná scénografia (prof. L. Vychodil). Ako umelec v slobodnom povolaní spolupracoval s mnohými divadlami na Slovensku, v Česku a Poľsku. Viaceré z divadelných hier, na ktorých sa podieľal ako scénograf, boli ocenené na domácich a zahraničných festivaloch. Je zakladateľom nezávislej divadelnej spoločnosti Teatro Tatro.
Neprehliadnite:
Oravská galéria prezentuje tvorbu 2 súčasných umelcov so vzťahom k Poľsku
Ako architekt a výtvarník participoval na tvorbe profilových slovenských filmov 90. rokov minulého storočia. S režisérom M. Šulíkom spolupracoval na filmoch Neha, Všetko čo mám rád, Záhrada, Orbis pictus, Zabíjačka, Krajinka, Slnečný štát a Cigán. Za film Záhrada získal v roku 1995 Českého leva. Spolupracoval tiež na filmoch Vášnivý bozk (réžia: M. Šindelka), Vták ohnivák (réžia: V. Vorlíček), Jánošík – pravdivá história (réžia: A. Holland), Dážď padá na naše duše (réžia: V. Balco) a Čert ví proč (réžia: R. Vávra). Zároveň sa venuje maľbe, ilustrácii a plagátovej tvorbe. Žije v Bratislave.
Sedem hlavných hriechov:
1. pýcha
(lat. superbia) je v prvom rade domýšľavosť a potreba privlastňovať si zásluhy a chváliť sa nimi pred inými alebo v sebe samom. Z pýchy vyrastá posudzovanie, čo je popravde skryté pohŕdanie človekom. Potom sa pýcha prejavuje ako hrdosť, sebavedomosť, povýšenosť, márnomyseľnosť, márnivosť, namyslenosť, samoľúbosť, ješitnosť, nadutosť, vystatovačnosť, arogantnosť, drzosť, pohŕdavosť, urážlivosť, preceňovanie svojich schopností a síl, ohováranie, osočovanie, hanblivosť, únava.
2. lakomstvo
(lat. avaritia) je v pravom zmysle slova chamtivosť, čiže túžba mať to, čo nemá iný, alebo mať to, čo nepotrebujem. Je to neochota podeliť sa o niečo čoho má človek zvyčajne značný prebytok a lipnutie na hmotných i nehmotných veciach. Človek je lakomý aj na poznatky, vedomosti, ktoré získal. Prepych, nenásytnosť, hrabivosť, osobný zisk, ale aj krádeže a úplatkárstvo.
3. závisť
(lat. invidia) /priamy preklad slova invidia je pozerať so zlým úmyslom/ Závisť má veľa tvárí a jedna z najsilnejších a najmenej poznaných je žiarlivosť. Spolu so žiarlivosťou či nenávisťou patrí medzi konceptuálne ľudské emócie (vychádzajúce z vnútra, podvedomia, preto je tak skrytá). Žiarlivosť je neschopnosť priať blížnemu rovnaké alebo väčšie dobro ako sebe samému a tak z toho vyrastá každá nespokojnosť s kýmkoľvek a s čímkoľvek aj so sebou samým.
4. hnev
(lat. ira) je silná afektívna reakcia na čokoľvek, čo je proti našej vôli, predstave. Hnev vždy vyrastá so žiarlivosti. Aj keď prejavy hnevu majú často svoj dôvod, sú väčšinou prehnané a neprimerané situácii, ktorá ju vyvolala. Človek má v sebe veľa vnútorného hnevu, ktorému nevenuje dostatočnú pozornosť. Krivda je odkazovou schránkou pre vnútorný hnev. Konečným ovocím hnevu je vražda.
5. smilstvo
(lat. luxuria) /preklad slova je bujná hra/ Je to nezriadená túžba, predstava alebo realizácia akejkoľvek pohlavnej aktivity voči sebe a voči inému pohlaviu. Dráždenie pohlavnej sily, mimo manželstva, ale aj v manželstve s výhradným cieľom sebauspokojenia.
6. obžerstvo
(lat. gula) /preklad slova je hrtan, hrdlo, krk, maškrtnosť/ Podstatou tohto hriechu je nestriedmosť. Nie je to len nezriadené jedenie a mrhanie jedlom, ale v istom zmysle aj širšie poňaté nesprávne oddávanie sa akýmkoľvek slastiam (návykové látky, drogy, alkohol, cigarety, sladkosti aj napr. workoholizmus).
7. lenivosť
(lat. acedia) /zlá nálada, mrzutosť/ Lenivosť je nečinnosť hlavne v duchovnej oblasti. Bez prežívania lásky, človeka pohltí apatia, čo je duchovná znechutenosť. Z lenivosti, teda z duchovnej znechutenosti /bezradnosti/ vyrastá vo vnútri strach a smútok. Scott Peck tvrdí o lenivosti, že je to pasívna neschopnosť milovať. Lenivosť je jediná prekážka duchovného rastu. Keď ju premôžeme, prekonáme aj všetky ostatné prekážky. Lenivosť vedie k snahe vyhnúť sa hľadať vždy najľahšie riešenie, únik. Lenivosť je opak lásky. Lenivosť je v všadeprítomná. Lenivosť je napríklad neochota vstúpiť do nových oblastí myslenia a prijať novú, zrelšiu zodpovednosť aj pri sebe samom. Vrodenú znalosť toho, čo je správne, prehliadame preto, že sme leniví. Naša neochota viesť vnútorný dialóg o tom dobrom a zlom v nás je príčinou hriešnych skutkov. Neochoty poznať sám seba. Vnútorný hlas dobra vnútorne nabáda, aby sme si vybrali ťažšiu cestu, ktorá nás stojí viac námahy.
www.oravskagaleria.sk
www.lodslanica.sk
