Najprv dom patril Bohu, potom hosťovi a až potom majiteľovi – Albánsko
Tento citát charakterizuje Albáncov (Albánsko) v ich stáročnom historickom vývoji. Je to národné motto a línia života, ktorej každodenné napĺňanie pomohlo národu prekonať všetky úskalia, ktoré sú vyryté do kroniky v kameni. Mimochodom, rovnomenný román Kronika v kameni je vari najznámejším albánskym literárnym dielom vo svete, ktorý preslávil spisovateľ, doživotný člen Francúzskej Akadémie Ismail Kadare. Odporúčam.
Vďaka odhodlaniu a pokore, ale aj neskutočnej odvahe a hrdosti je dnešné Albánsko tou časťou Balkánu, ktorého sila – aj vďaka úprimnej pohostinnosti obyčajných ľudí – v dobrom zaskočí a prekvapí každého.
Matka Tereza – nezabúdajme na jej odkaz.
Predstava o zaostalej balkánskej krajine sa rýchlo rozplynie už v prvých hodinách, ktoré na jeho území prežijete. Dôkazy? Nové bulváre a svieže zelené parky hlavného mesta, strediská korzujúcich dovolenkárov, na aké sme zvyknutí kdekoľvek inde v prímorských destináciách, či príkladná starostlivosť o kultúrne dedičstvo. …a všade prítomní mladí Albánci plní života.
Predstava o pôvodnom spôsobe života (z éry komunizmu, keď bola krajina úplne izolovaná od ostatného sveta) sa pomaly definitívne vytráca. Chvalabohu, vývoj nezastavíš. Vidiek aj napriek tomu doposiaľ ponúka vzácny obraz spôsobu života, keď neprekvapí oslíkom ťahaný voz s ovocím, či po dedine preháňajúce sa ovce a kozy. Zub času a balkánske slnko postupne nadobro vybieli červené hviezdy a marxistické heslá z éry komunizmu. Charakteristický obraz krajiny dopĺňajú betónové bunkre z oných čias. Podľa dostupných zdrojov je ich na celom území vraj až okolo 800 tisíc.
Súčasné dynamické Albánsko sa na seba spred 30 rokov už vôbec nepodobá. Rovnaká však naďalej ostáva jeho geografická charakteristika, keďže táto krajina s priemernou nadmorskou výškou 700 m patrí k najvyššie položeným v Európe.
Najprv Bohu…
Výnimočné sú pamiatky siahajúce do čias starých kultúr Grékov, Rimanov, Byzantíncov, predovšetkým však jedného z najstarších európskych národov indoeurópskeho pôvodu Ilýrov. Stáročný priesečník kultúr a náboženstiev nezničil ani ten dokonale nedokonalý komunistický režim šibnutého Envera Hodžu, ktorý zadefinoval v čase svojho najväčšieho „rozkvetu“ ateistický štát (r.1967 – 1990).
Dom niekdajšieho diktátora, dnes sídlo nadácie.
Pred jeho besnením sa našťastie podarilo uchrániť stredoveké moslimské mešity, ortodoxné grécke kostolíky so vzácnymi maľbami a ikonami.
…a takto skončil diktátor v rozpadnutom mauzóleu.
Albánci sú známi svojou bohatou mytológiou, ktorá má ešte pohanské, predkresťanské korene. V priereze krajiny nesmie preto chýbať mimoriadne vzácne archeologické nálezisko rímskych pamiatok – lokalita Apollonia. Leží na miernej vyvýšenine neďaleko od mesta Vlore. Archeologickí nadšenci tu objavia už objavené pamiatky Rímskej ríše, malý kláštor s gréckym kostolíkom, Obelisk, Agoru, Víťazný oblúk, divadlo – Odeon, Chrám Diany, knižnicu a vykopané základy starovekých budov.
Apollonia – vzácne archeologické nálezisko.
…potom hosťovi…
Niet pochýb o pohostinnosti miestnych ľudí. Veľmi ľahko si vás získajú a vyvrátia predsudky svojou otvorenosťou, úsmevom, či malým „všimným“ v podobe ponúknutého ovocia z domácej produkcie.
…a až potom majiteľovi
Táto časť úvodného citátu výrazne charakterizuje svojský vizuálny dojem z krajiny. Absencia katastrálneho členenia sa až priveľmi dotýka súčasného vývoja. Nadobudnutá sloboda prejavu a podnikania po r. 1991 naplno odhalila de facto (a vraj ani de iure) nejestvujúce hranice medzi sídlami. Akoby majiteľovi domu nezáležalo na jeho bezprostrednom okolí; hlavné je, že dom stojí a plní svoj obytný účel.
Odporúčame: Rodinný výlet do Family park pri Neziderskom jazere
Cestu z Tirany po frekventovanej výpadovke k moru do mesta Drač (Durres) lemuje práve takáto masová výstavba bytových domov, hospodárskych budov, priemyselných parkov, nákupných centier. Vlastne sme ani nepostrehli, kde sa končí hlavné mesto a kde sa začína prímorské mesto Drač. A ešte jeden neprehliadnuteľný moment. Albánsko je dozaista bezkonkurenčná krajina s najhustejšou sieťou benzínových čerpacích staníc v Európe. Tie majú, navyše, taký zvláštny miestny názov a ešte zvláštnejší význam v slovenskej reči – Kastrati.
Dobrá správa pre motoristov – PHM Kastrati.
Pre väčšinu Európy je to tajomná krajina, ktorú hodno spoznať a zažiť. Plytké pieskové pláže, ideálne pre rodiny s deťmi, bohatá kultúrna rozmanitosť, divoká príroda horských regiónov a nedostupných tiesňav a kaňonov. Je iba otázka času, keď surfovanie po cestovateľských portáloch vystrieda reálna masovejšia návštevnosť krajiny.
Promenáda v juhoalbánskom meste Vlore.
Čísla, plány, analýzy,…ktoré nám pri našej novinárskej ceste demonštroval minister cestovného ruchu sú toho jasným dôkazom.
Slovenskí novinári „v akcii“ na Ministerstve albánskeho turizmu.
Je fajn, že medzi zahraničnými návštevníkmi nechýbajú ani Slováci; ich počet sa bude v sympatickom Albánsku – aj vďaka prijateľným cenám – akiste v najbližších rokoch iba zvyšovať.
Autor: Peter Kolník
foto: autor
