Návrat Bratislavských rožkov
Asi ubližujeme sebe aj návštevníkom Bratislavy, ak im neponúkneme Bratislavské rožky. Nedáme im tak možnosť zamilovať sa do nášho pekárenského skvostu a tiež do miesta, kde ho ochutnali. Veď sa hovorí, že láska ide cez žalúdok…
Fenomén Bratislavské rožky
V podstate je to jednoduchá lahôdka pripravená z ingrediencii u nás dostupných a bežne používaných na prípravu domácich koláčov – múka, maslo, droždie, mlieko, vajíčko, orechy alebo mak a ďalšie. Teoreticky by ich vraj vedel pripraviť každý, kto dokáže upiecť orechový alebo makový závin. Ale pozor, iba teoreticky! Čaro kvalitného Bratislavské rožka spočíva najmä v pekárenskom fortieli – vedieť použiť správne a kvalitné suroviny, spojiť ich do lahodného cesta a plnky presne v takom pomere ako treba a urobiť ich vlastnými rukami a s láskou. Nesmiete nič oklamať, musíte byť poctivý pri každom kroku prípravy. Kolujú u nás stovky receptov na Bratislavské rožky, mnohé rodiny ich dedia ako veľký poklad, je aj takmer dvesto pekárenských výrobní, kde ich pripravujú, ale maškrtné jazýčky Bratislavčanov vedia, že len niektoré, sotva päť z nich si dokážu zastať hrdý názov – Bratislavský rožok.
Z histórie
Príbeh Bratislavských rožkoch sa začal asi písať koncom 16. storočia, keď sa objavili prvé záznamy z vtedajšieho Pressburgu, o predaji pečiva, plneného makom alebo orechmi. Najstarší doposiaľ známy zápis je z roku 1599 v Knihe majstrov cechu prešporských pekárov. Podľa neho sa na Veľkonočný pondelok rozhodlo, „že piecť bajgle majú všetci, ktorí pečú praclíky“. Obľuba rožkov rástla. Vieme, že v roku 1785 ich podľa cechu predávalo pekárstvo U Scheuermanna pri Hlavnom námestí v Bratislave. Mestské noviny z roku 1876 priniesli článok o vynikajúcich „rožtekoch“. Na konci 19. storočia už viacerí pekári v meste piekli rožky a s obľubou si ich dávali ľudia v cukrárňach, kaviarňach. Neobišiel sa bez nich nijaký sviatok či slávnosť. Dokonca sa aj sa vyvážali. V krajinách hovoriacich po nemecky poznali rožky ako beigel a v Maďarsku ako kifli. Bratislavské rožky patrili k Bratislave a ich popularita stúpala. Prerušila sa až po druhej svetovej vojne a počas socializmu. Bratislavské rožky spolu s remeselným fortieľom majstrov pekárov, ktorý rožky zhmotňovali, sa stali jedným zo symbolov buržoáznej éry, na ktorú bolo treba zabudnúť. Vymizli z ponuky kaviarní aj cukrární.
Návrat Bratislavského rožka
O obnovenie slávy Bratislavských rožkov sa značnou mierou pričinil pekársky majster Ing. Vojtech Semeš, bývalý cechmajster Cechu pekárov a cukrárov západného Slovenska. Koncom 90. rokoch vyhľadával pôvodné receptúry a postupy a pokúšal sa ich uviesť opäť do života. Okrem toho vyučil pekárenskému umeniu aj Jána Šimuneka, dnes majiteľa rodinnej firmy FantastiCo. V ich pekárni sa pečú naozajstné kvalitné rožky, takmer tritisíc denne, ktoré vydržia pri dobrom skladovaní čerstvé i viac ako dva týždne. Vďaka tejto iniciatíve sa do života Bratislavy vrátili rožky. Môžete si ich objednať v každej dobrej cukrárni či kaviarni, nechýbajú pri sviatočnom stolovaní ani na tradičných trhoch a samozrejme, neobídu sa bez nich ani Vianočné bratislavské trhy. Záujem o Bratislavské rožky utešene rastie.
Práve zásluhou Západoslovenského cechu pekárov Európska únia priznala Bratislavským rožkom ochrannú známku Zaručená Tradičná Špecialita (ZTŠ alebo T.G.S.). Keďže vznik Bratislavského rožka sa datuje do obdobia Rakúsko-uhorskej monarchie, svoje pripomienky vzniesli aj Rakúsko, Maďarsko, a dokonca aj Nemecko. Od konca augusta 2012, keď ochrana nadobudla účinnosť, sú chránené nasledovné charakteristické vlastnosti Bratislavských rožkov.
Cesto musí obsahovať minimálne 30 % tuku z hmotnosti múky.
Rožky musia byť bez chemických prípravkov a vyrobené ručne.
Náplň môže byť len maková alebo orechová a musí tvoriť minimálne 40 % z hmotnosti rožka.
Makový rožok musí mať tvar podkovičky, orechový sa tvaruje do písmena C.
Povrch rožkov musí byť lesklý a mramorovaný.
Nová nádej pre bratislavských majstrov pekárov
Bratislavské rožky sú najlepším dôkazom toho, že recept nestačí. Treba lásku, zanietenie, poctivosť, cit pre harmóniu jednotlivých ingrendiencií, trpezlivosť a zručnosť. To všetko sa získava len postupne pod vedením skúsených majstrov a vlastným osobným zanietením. Iste môžu k zvýšeniu atraktivity pekárenského fortieľu prispieť aj súťaže, porovnávanie síl. Na nedávno skončenej výstave Danubia Gastro súťažili študenti stredných škôl v 13. ročníku Bratislavský rožok. Prísnym porotcom najviac chutili Bratislavské rožky Lesie Beňovej, študentky SOŠ na Farského ulici v bratislavskej Petržalke. Pozri video.
Zdroj foto: www.visitbratislava.com
Video © ŠUŠKA production s. r. o.
