Farebná pozvánka na minútku do múzea a na tému – etnológia. Určená je milovníkom ľudových tradícií

Letenky, Pelikan, Slovensko
Pobyty, Slovensko, Dovolenka
Share:
Na minútku do múzea, batizovce, ženský čepiec

Pravidelná rubrika „Na minútku do múzea“ v mesiaci november predstavuje predmet z etnografického zbierkového fondu. Prezentovaný ženský čepiec z Batizoviec bol zhotovený v 1. polovici 20. storočia a používal sa ako pokrývka hlavy vydatej ženy. Ide o malú „ochutnávku“ v rámci pripravovanej výstavy „Začepčený Spiš“, ktorú budete môcť navštíviť v termíne máj – september v roku 2022 v Podtatranskom múzeu v Poprade.

Súčasť odevu

Ženský čepiec bol odnepamäti súčasťou ženského odevu. V rôznych kútoch Slovenska mal aj rôzne podoby a odrážal rôzne námety. Farebnosťou sa líšili lokality a pokrývka hlavy zdôrazňovala aj určitý spoločenský status. K jedným z najnápaditejších a farebnosťou vynikajúcich čepcov patrí z lokality Batizovce pod Tatrami.

Batizovská žena v kroji na dobovej fotografii

Batizovská žena v kroji na dobovej fotografii

Ako táto krása vznikala?

Ženský čepiec je zhotovený z paličkovanej čipky a vyšívaných motívov. Dienko čepca pozostáva z paličkovanej čipky doplnenej o výšivku rastlinných motívov bielej, červenej, ružovej, modrej, zelenej a žltej farby, ktorá je zhotovená z bavlnených nití. Po obvode je paličkovaná čipka s farebnými motívmi, prišitá na červenú stuhu, zdobenú malými ružovými flitrami, modrou stužkou a ozdobnou niťou. Čepiec sa upevňoval zaviazaním tkanice navlečenej do spodnej časti dienka.

Na minútku do múzea, Batizovce, ženský čepiec

Exponát je z 1.polovice 20.storočia

 

Neprehliadnite:

Averz Portrét Pápeža Jána Pavla II.

Na minútku do múzea: Medaila, ktorá pripomína prvú návštevu pápeža Jána Pavla II. na Slovensku

Len pre vydaté ženy…

V Batizoviach nosili vydaté ženy paličkované alebo háčkované čepce, kde prednú časť tvorila tzv. levocká čipka. Pod čepiec si ženy z vlasov robili plochú chomličku, špeciálny účes určený pod čepiec. Po nasadení čepca na hlavu zaviazali kartúnovú alebo kašmírovú šatku – šafolku. V 19. storočí sa začali v Batizovciach nosiť aj veľké modrotlačové šatky, ktoré sa časom stali výlučne obradovým doplnkom. Výber čepca zvolili ženy na základe konkrétnej príležitosti, na ktorú sa obliekali a to hlavne podľa rodinných a výročných zvykov.

Odborný text: Mgr. Elena Bekešová, Podtatranské múzeum v Poprade
Medzititulky: redakcia
F
oto: Podtatranské múzeum v Poprade
Viac na:
www.muzeumpp.sk
www.facebook.com/podtatranskemuzeum/