Objavovanie dávno poznaného so zmenenou tvárou. Impulz na túlačky po Košickom kraji: Urbex na ex
Objavovanie už niekedy poznaného so zmenenou tvárou. Taký je súčasný trend, ktorý vyznávajú najmä individuálni turisti pri objavovaní zaujímavých (napríklad industriálnych) objektov. Je to výsledok modernej alchýmie turizmu, keď v jednom laboratóriu zvedavci namiešali zvláštny elixír. Vzali kúsok archeológie, v mažiari ju zmiešali s fotografovaním, pristrúhali architektúru, adrenalín zmiešali so športom a všetko to potom zvedavosťou zahriali o 360 stupňov. Tak vznikol URBEX – Urban exploration… ako námet individuálneho výletu za poznaním, keď ročné obdobie nerozhoduje.
Novodobé objavovanie starých objektov
Objekty ako katakomby, staré nepoužívané budovy, kanalizácia, odstavené továrne, strechy, rozpadnuté kostoly, mŕtve nemocnice, tunely či mosty. Niektorí nadšenci hľadávajú zvyšky starých strojov alebo technológií. Obdivujú to, čo už raz perfektne slúžilo a dnes zostalo vinou času alebo niekoho mŕtve. Prečo? Táto otázka je vlastne metódou každého ex-urbex. No skoro všetci sú fotografmi a kameramanmi, strihačmi a producentmi. Poď aj ty hľadať zaujímavé exteriéry či interiéry v opustených budovách. Dostaň sa na neprístupné miesta a zverejni ich na nete. Pre seriózneho Ex -URBEXA však platí pravidlo cti: Neodnášaj nič než fotky, nenechávaj nič než stopy. Je neprípustné z navštívených objektov niečo vyniesť, alebo znehodnotiť. Radšej poukáž na hodnoty opustených vecí, zachyť ich v čase a iniciuj ich obnovu. Na začiatok ti ako Expertovi, či Ex-Urbexovi ponúkame zoznam toho, čo by si mohol zvládnuť na začiatok. Všetko v rámci tréningového procesu.
Vývoj nezastavíš…
Svet ide dopredu. Už ani fotografie nie sú tie, čo boli. Mobil robí trochu iné fotky, ako kedysi cvakala spúšť Flexaretu. Keď už sme pri tej nostalgii, je veľa starých a zaujímavých miest, kde živú dušu nestretneš. Ešte pred pár rokmi sa tu tvorili hodnoty a písali ľudské osudy. Dnes, vinou času a nezodpovedných strojcov cudzích osudov, stratili už svoje opodstatnenie. Nie však tajomno a vzrušenie, ktoré v sebe ukrývajú. Netradičné, opustené, zruinované a polorozpadnuté staré objekty stoja za pozornosť i chvíľu napätia. Lákajú ako magnet. Na výzbroj potrebuješ mobil, baterku, dobrú obuv, partnera a trpezlivosť. Výsledkom budú nezabudnuteľné spomienky a Insta-fotky. Staň sa poľovníkom urbex-miest. Ak nemáš strach, prvým v tvojom bucket-liste bude Etelka.
Huta Etelka
Stará vysoká pec je najkrajšia zachovaná huta na Slovensku. Siaha do výšky 11 metrov a železo sa v nej tavilo do roku 1907. Železné srdce Gemera a živý pomník grófa Emanuela Andrássyho z druhej polovice 19. storočia v časoch najväčšej slávy prosperoval tak, že živil polovicu Gemera. Dnes sa čiastočne zachovala už iba hutná budova s vysokou pecou. Stále chátra, treba sa poponáhľať, aby si zachytil jej originálnu podobu. Tá sa v najbližších časoch určite zmení: buď spadne úplne, alebo ju zachránia a opravia nadšenci.
Neprehliadnite:
Okolie rieky Tisa – neobjavená horúca oblasť prihraničného päťboja plná chutí a vôní
Štefánska huta
Stále si zvedavý a miluješ dobrodružstvo? Aj preto si Urbex určite obľúbiš, najmä to hrobové ticho, tajomné zvuky či neopakovateľnú atmosféru. Takú ti ponúkne ďalšie urbex miesto, tentoraz na Spiši. Nájdi stratenú hutu a objav v sebe lovca momentov. Zájdi do Kluknavy k miestnej časti Štefanská Huta, kde v minulých storočiach (18. – 19. st.) postavili prvú továreň v Európe s elektrolýzou medi, striebra a ortute. Fabrika vznikla pri hámri, ktorý spracovával vyťaženú rudu z celého okolia. Gróf František Czáky to myslel vážne a tak pristaval aj šachtové pece a malé železiarne fungovali až do konca II. sv. vojny. Do dnešných dní sa zachovala administratívna budova i samotná fabrika, ku ktorej viedla kedysi lanovka. Sú v žalostnom stave a tesne pred zánikom. Ulov si kus histórie, ale iba okom a foťákom. Kamene nechaj na mieste. A poteš sa ešte dreveným krytým mostom z roku 1832, ktorý bol súčasťou tohto areálu. V plnej kráse i funkčnosti tu stojí dodnes, už ho iba ošetriť a uctiť vlastnou nohou.
Slavošovský tunel
Už to cítiš, ten hlas, ktorý sa v tebe ozýva počas prieskumu opustených objektov? Máš príjemné pocity alebo strach? Vyľakala ťa myška alebo netopier? To oni radi, takú svojskú atmosféru: tma, vlhko, chlad… Nevšedný adrenalínový zážitok, lebo nikdy netušíš, na čo v podzemí narazíš, ti poskytne 2 400 metrov dlhý starý Slavošovský železničný tunel. Prejdeš ho tmou a suchou nohou. Nič nevidíš a pritom vchádzaš do stredu zeme, kde akoby ľudská noha vstúpila iba raz, práve vtedy, keď tunel kopala. Kráčaš hodinu a strácaš pojem o čase i mieste.
Pôvodné dôvody pominuli, nové sú tu…
Slavošovský tunel niekde volajú aj Tunelom pod Homôlkou. Stavať ho začali v roku 1941 ako reakciu na zmenu hraníc Slovenska počas druhej svetovej vojny. Železničný tunel mal spojiť gemerské oblasti, ktoré boli štátnou hranicou odrezané od sveta. Prerazili ho až v roku 1944, no keďže sa o rok vojna skončila, tunel nikdy nebol použitý a už neboli praktické dôvody na spustenie tejto trate. Tak čo, ideš? Možno ťa presvedčíme aj rozprávkou, na ktorú narazíš z jednej strany tunela. Veď Slavošovce boli domovom nášho najväčšieho rozprávkara – Pavla Dobšinského.
Neprehliadnite:
Železiarne v Drnave
Akoby východoslovenský urbex súvisel iba s baníctvom a hutníctvom. Verme, že sa nedočkáme urbexu aj v podobe opustených košických železiarní. To by sa urbexom zrejme stali celé Košice. Ale brrr! Preč od takej myšlienky, teraz ti doprajeme ľúbivý urbex malej Budapešti. Aj takú musíš objaviť na juhovýchode nášho kraja, tesne na kraji sveta. Aj tam pred mnohými vekmi objavili súťažnú disciplínu – baníctvo. Kto prežije? Ktorý prežije lepšie? Tvrdá, ale férová hra s prírodou a neférová s finančným trhom.
Majstri svojho remesla
Podzemný šport má v Drnave stáročnú tradíciu, najmä významné ložiská železných rúd. Rodina Szontágh ich využívala v polovici 17. storočia a začiatkom 18. storočia ich odkúpili Andrássyovci. Na mieste pôvodných hámrov tu vybudovali železiarne – údajne najproduktívnejšie v celom Uhorsku. Niet divu, že zákazky sa množili z najslávnejších miest Anglicka, Nemecka, Česka i Rakúska. Pamätnými sa stali zákazky zábradlia na dunajskom móle či kandelábre veľkomiest. Určite najslávnejším je Reťazový most, spájajúci Pešť s Budínom – tzv. „Lánchíd“ v hlavnom meste Uhorska. Za jeho kvalitu ocenil drnavskú zlieváreň (Dernői vasgyár) sám urodzený cisár František Jozef I., ktorý spokojný s prácou gemerských hutníkov, označil Drnavu za Kispest, teda Malú Pešť.Napriek tomu chýrna železiareň postupne upadala a začiatkom 20. storočia bola zatvorená. Do bane Dionýz sa ešte fáralo do 50. rokov 20. storočia. Spoznaj aj ty miesto, kde zostal zvláštny genius loci. Samozrejme aj časť základov a najmä, stopy v krajine. Stačí trochu pokoja a fantázie, aby si to všetko objavil a pretavil do spomienok.
Kaštieľ Skároš
Keď si urbex pozitív, vieš, že neodolajú takmer žiadne dvere, kam sa zatúžiš dostať. V Skároši na slovensko-maďarskej hranici už brány otvárať netreba. Vyvalil ich čas, nezáujem a nezodpovednosť zodpovedných. Kedysi pôvabná kúria z konca 19. storočia bola sídlom šľachtického rodu Feketeovcov. Architekt Arpád Jakab s citom a kreativitou navrhol kúriu, podobne iné budovy v Košiciach, vrátane známeho Jakabovho paláca. Kaštieľ v Skároši leží v strede obce a ešte začiatkom 90. rokov minulého storočia bol funkčný. Je nepochopiteľné sa dívať na to, ako sa postupne rozpadáva. Keď kľakla strecha, začal sa boj o čas. Tí, ktorí chcú kúriu zachrániť však prehrávajú a kým sa majetkový spor okolo kúrie skončí, stane sa z neho ruina. Lovci záberov tak majú nielen príležitosť, ale doslova aj úlohu. Prebiť sa húštinou a lesom konárov až do vnútra. Nečaká tam Šípková Ruženka, no obraz dnešnej doby, zakliaty do tehál a kameňa niekdajšej kúrie.
Sobranecké kúpele
Najstarší doklad o slovenských Karlových Varoch pochádza z roku 1336. Samozrejme, v análoch sa nepíše o takto nazvaných kúpeľoch, ale jednoducho iba ako o Slaných liečivých studniach Zemplína. Iné záznamy hovoria o liečbe chudobných či reumatických chorôb. Okolo r. 1800 tu bolo až 42 hosťovských izieb a liečili sa aj kožné choroby. Záujem hostí bol tak veľký, že bývať museli v prenajatých domoch v okolitých obciach. Žiaľ, v Prvej svetovej vojne boli kúpele zničené a tak ich gróf Staray predal akciovej spoločnosti. Tá ich sčasti obnovila, no po Druhej sv. vojne zariadenie kúpeľov kompletne rozkradli. Ich činnosť obnovil až v roku 1960 miestny národný výbor.
Ani veľká sláva a význam minerálnej vody však nestačil na to, aby kúpele prežili a tak v roku 2004 definitívne zanikajú. Či však naozaj a naveky, o tom sa aktuálne rokuje. Ako ďalej? Uvidí sa. No ty zatiaľ zabehni, okúp sa v dávnej i nedávnej histórii a zachyť to, čo už o pár rokov určite nebude pravda. A keď uvidíš vodu vyvierať spod zeme, ovlaž si aspoň ruky, po síre ich budeš cítiť ešte poriadne dlho.
Text a foto: KOCR Košice Región Turizmus
Viac na: www.kosiceregion.com a na sociálnych sieťach organizácie
