Hvezdáreň v Hurbanove odkrýva tajomstvá kozmu. Okná vesmíru sú tu dokorán už 150 rokov
Nebývalý záujem o prírodné vedy v polovici 19. storočia, orientovaný na získanie čo najpresnejších výsledkov astronomických pozorovaní, vyvolal v celosvetovom meradle úsilie o zakladanie nových, moderných astronomických observatórií. Mimoriadne významnou udalosťou v dejinách astronómie na Slovensku bolo roku 1871 založenie jedného z prvých astrofyzikálnych observatórií v Európe. Vznikla Hvezdáreň v Hurbanove, predchodkyňa dnešnej Slovenskej ústrednej hvezdárne (SÚH). Jej činnosť trvá nepretržite celých 150 rokov a to je už poriadna história!
Zo života nadšeného astronóma
Zakladateľ hvezdárne Mikuláš Thege Konkoly sa narodil v roku 1842 v Budapešti, do šľachtickej rodiny. Detstvo prežil na vidieckom majetku rodiny v Starej Ďale, v dnešnom Hurbanove. Už od malička prejavoval veľkú zvedavosť a neskôr aj talent pre matematiku, fyziku a techniku. Počas štúdia na Pannonhalmskej strednej škole skonštruoval časti parného lodného motora. Na fyzikálnom inštitúte Univerzity Petra Pázmaňa v Budapešti sa popri štúdiu stal asistentom profesora fyziky Štefana Jedlíka.
Dr. Konkoly na fotografii okolo r. 1901
Ako sa to dobrodružstvo začalo…
Ako nadšenec astronómie začal Dr. Konkoly budovať svoje astrofyzikálne observatórium ešte v roku 1870 postavením bubnovej kupoly na balkóne svojho domu. Práce dokončil začiatkom nasledujúceho roku. O tri roky sa rozhodol prebudovať neďaleký kúpeľný domček na observatórium s dvoma kupolami, kde neskôr pribudla tretia kupola. V rokoch 1877 – 1885 stála vedľa hlavnej budovy hvezdárne drevená veža s kupolou, ktorú s hlavnou budovou prepojil mostom. Drevenú vežu neskôr predal a miesto nej postavil v roku 1889 murovanú 7-metrovú severnú vežu observatória stojacu dodnes.
Neprehliadnite:
Čo je napísané vo hviezdach?
Zaujímavá história Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove
Hvezdáreň v Starej Ďale a jej prístrojové vybavenie
Už koncom 19. storočia sa v parku obklopujúcom hvezdáreň postavilo niekoľko drevených domčekov slúžiacich na pozorovanie najrozličnejších nebeských úkazov, tzv. didaktické observatórium. Prístroje v nich boli vyrobené v dielni hvezdárne. Vedľa týchto domčekov stáli piliere s meteorologickými prístrojmi. Okolo roku 1908 sa vybudovala aj tzv. Heydeho kupola, ktorá slúžila na účely fotometrických pozorovaní.
Spektroskop
Na pozorovanie sa používali najmä šošovkové ďalekohľady, zrkadlové ďalekohľady v malej miere. Jedným z mála zrkadlových ďalekohľadov bol Browningov. K šošovkovým ďalekohľadom patrili Steinheilov šošovkový ďalekohľad a Merzov-Cookov šošovkový ďalekohľad. No hlavným a dlho používaným prístrojom sa následne stal Merzov-Konkolyho šošovkový ďalekohľad s priemerom šošovky 254 mm. Neskôr zaobstaraný Heydeho šošovkový ďalekohľad sa používal napr. pri zostavovaní katalógu hviezd. Okrem ďalekohľadov sa vo hvezdárni používali viaceré typy fotografických prístrojov, spektroskopy, spektrografy, pasážniky, teodolity, hľadáčiky komét a iné prístroje vyrobené priamo Konkolym.
Teodolit
Hvezdáreň mala celkovo až 11 rôznych kupol, k dispozícii bolo celkovo asi 300 prístrojov rozmiestnených po 22 miestnostiach. Vo hvezdárni bolo aj chemické laboratórium, tmavá fotografická miestnosť a telegrafická stanica. Konkoly sa od založenia observatória začal orientovať na pozorovania Slnka a slnečných škvŕn, Mesiaca, planét našej slnečnej sústavy, vzdialených hviezd a ich jasností, komét, meteorov a iných astronomických úkazov. Pri pozorovaní to bolo najmä zakresľovanie a zaznačovanie polôh slnečných škvŕn a ich zmien, spektrálna analýza a zisťovanie fyzikálnych vlastností astronomických objektov. Výsledky pozorovaní Konkoly publikoval v ročenkách observatória a zasielal ich aj do zahraničných vedeckých časopisov. Uverejnil celkovo 40 vedeckých a odborných článkov.
Odkaz pre nasledujúce generácie nadšencov
Konkoly sa usiloval, aby hvezdáreň v Hurbanove pretrvala aj po jeho smrti, neupadla do zabudnutia a jeho odkaz žil ďalej. Jeho prínos pre astronómiu, publikačná činnosť a túžba napomôcť pokroku mu vyslúžili členstvo v Maďarskej akadémii vied, britskej Kráľovskej astronomickej spoločnosti, nemeckej a francúzskej astronomickej spoločnosti. A neskôr v roku 1890 ho vymenovali aj za riaditeľa Uhorského kráľovského meteorologického a geofyzikálneho ústavu v Budapešti. V roku 1896 sa stal aj členom uhorského snemu.
V duchu kréda 150 ročnej histórie hvezdárne v Hurbanove a jej zakladateľa – treba nielen uchovávať, ale aj šíriť a produkovať nové astronomické poznatky a rozvíjať aj dobré vzťahy a spoluprácu s astronomickými zariadeniami doma i v zahraničí.
Zdroj: text a foto SÚH Hurbanovo
Viac na: www.suh.sk
