Osobnosti slovenských dejín. Viete, kto povedal: Liptov je to, čo sa menuje romantickô a Turiec idyla?
Osobnosti slovenskej histórie si zasluhujú našu neustálu pozornosť. Čerpanie z ich odkazu je totiž žriedlo síl aj do týchto našich dní. Trpezlivej a nenahraditeľnej činnosti zveľaďovania a šírenia osvety sa dlhoročne (od r. 1955) venuje Múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši. Pomenované je po mikulášskom rodákovi, romantickom básnikovi Jankovi Kráľovi. On, večný romantik, akoby držal ochranný štít nad našimi osobnosťami a pod “svojimi krídlami ” koncentruje vzácne artefakty a dokumenty z histórie a života našich roduverných.
V týchto dňoch si pripomíname 210. výročie narodenia najznámejšieho vrbicko-svätomikulášskeho farára, horlivého národovca, kodifikátora spisovnej slovenčiny a predsedu celonárodného spolku Tatrín – Michala Miloslava Hodžu (na dobovom portréte).
Narodil sa 22.9.1811 a vyrastal v turčianskej Rakši (úvodný citát je vyznanie z lásky k rodnej hrude) v mnohopočetnej rodine mlynára. Starší bratia sa chopili rodinného remesla a Michala vynikajúce študijné výsledky predurčili na teologickú fakultu vo Viedni. Už počas štúdií sa črtala jeho mnohotvárnosť a pôsobenie ako osobnosti v Spoločnosti reči a literatúry českoslovanskej. Ukázalo sa, že je nielen mimoriadne odhodlaný slúžiť národu, ale je aj vzdelaným a talentovaným rečníkom. V tom čase si k svojmu menu pridal slovanské Miloslav, ktoré dôsledne používal až do smrti.
Dar reči, dar života
Do Liptovského Svätého Mikuláša pricestoval krátko po svojom vysvätení v roku 1837 na základe odporúčania básnika Jána Kollára. Len 26-ročný Michal Miloslav Hodža sa v krátkom čase stal kňazom najväčšej evanjelickej cirkevnej obce na Slovensku s viac ako 7000 veriacimi. Svoje nové pôsobisko si hneď zamiloval a jeho pozdvihnutiu zasvätil celý život až do svojho núteného exilu do Sliezskeho Tešína v roku 1866. Veriacich si získal predovšetkým svojím darom reči. Takto spomína generálny biskup evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku Jur Janoška: „Ako kazateľ býval úchvatný, priam okúzľujúci, nadšený hlásateľ Božej pravdy, … ohňom apoštolským unášaný… Nad Hodžu ani pred ním ani po ňom nikto vrúcnejšie, zbožnejšie, horlivejšie, nadšenejšie, prenikavejšie nevyznával v liptovskomikulášskom stánku Krista.“
Neprehliadnite:
Na potulkách v Turci: zrúcaniny Sklabinského hradu ponúkajú námety na radosť z maličkostí
Vzácnosť chvíle na stretnutí s dejinami
Šíril osvetu, vzdelanosť, podporoval národné podujatia, robil zbierky, zakladal spolky miernosti, neskôr začal utvárať cestu novému spisovnému jazyku. Stal sa autorom prvej kázne prednesenej i vytlačenej v Štúrovej spisovnej slovenčine s názvom Ňepi pálenku, to je Ňezabi, ktorá bola namierená proti alkoholizmu, tak rozšírenému medzi ľudom. V jej úvode Hodža píše: „Vidno, že kázeň táto iďe po slovensky. Buďe to zasa kriku, buďe to šemrania! … Káž Ty trebas po Sotácky alebo Trpácky, ňech len buďe čo k čomu, vďačne ťa počujem: každý jazyk musí toho Jediného vyznávať… Ňešpintajťe mi tedy na Slovenčinu, že je na kancel vyňesená.“
V roku 1842 sa oženil s dcérou mikulášskeho župného lekára Kornéliou Kellnerovou (1820 – 1906). Z desiatich detí, ktoré sa z manželstva narodili, je najznámejšou Marína (po vlasteneckom mene otca Miloslava) – osvetová pracovníčka, ochotnícka herečka a zakladateľka škôl pre dievčatá, ktorá kráčala v otcových šľapajach.
Prelom v živote
Počas revolúcie 1848 až 1849 mal veľkú zásluhu na uskutočnení schôdze národovcov v máji 1848 v Liptovskom Mikuláši. Schválila 14 bodov prvého politického programu Slovákov – Žiadostí slovenského národa. Stal sa členom prvej Slovenskej národnej rady a zúčastnil sa dobrovoľníckych výprav v rokoch 1849 – 1849. Osudnými sa mu stali nielen jeho národnobuditeľské aktivity, z dôvodu ktorých bol spoločne so svojou rodinou prenasledovaný počas celého takmer tridsaťročného pobytu v Liptovskom Svätom Mikuláši. Jeho život poznačila aj účasť na tzv. patentálnych bojoch cirkvi. Bol suspendovaný a nútený opustiť faru. Za svoj dobrovoľný exil si vybral sliezske mesto Tešín, kde v roku 1870 zomrel. Pochovali ho v Tešíne. Jeho pozostatky boli v roku 1922 prevezené do Liptovského Mikuláša.
Hodža hovorí, počúvajme… odkaz pre súčasníkov
Múzeum Janka Kráľa pripravuje pri príležitosti 210. výročia narodenia Michala Miloslava Hodžu rekonštruciu priestorov jeho evanjelickej fary, ktorá dokumentuje vznik a priekopnícku činnosť spolku Tatrín. Pôsobenie osobnosti – kňaza M. M. Hodžu a jeho dejinný odkaz si pripomenieme na spomienkovom podujatí.
Text: Múzeum Janka Kráľa
Medzititulky: redakcia
Foto: pixabay a archív
Viac na: www.muzeumjankakrala.sk
