Vedeli ste, že Podtatranské múzeum pripravilo voňavú výstavu? Herbár – farebná cesta za poznaním je školou nielen pre botanikov.

Podujatia Prešovský kraj Tipy

By Martin Strihovský

19 februára, 2020

6048   -   0

Share:

Výstava v Podtatranskom múzeu v Poprade Herbár – farebná cesta za poznaním prezentuje genézu obsahovej náplne pojmu herbár a prácu botanika v terénne pri zbere rastlín a následnom štúdiu v dávnejšej minulosti i v období druhej polovice 19. st. a začiatkom 20. storočia.

Celková koncepcia výstavy, ktorú autorsky pripravili Michal Slezák a Jana Kušniráková, pozostáva z dvoch vzájomne sa prelínajúcich a dopĺňajúcich rovín. Pôvodne mal totiž herbár charakter ilustrovanej publikácie o liečivých rastlinách, stretávame sa tiež s pomenovaním napríklad Kreuterbuch (kniha o rastlinách), zbierka rastlín, atlas rastlín či latinsky herbarium (herbár). V týchto publikáciách vedeckú ilustráciu dopĺňal popis rastliny s jej liečivými účinkami alebo využitím v domácom liečiteľstve. Tento pôvodný význam pojmu herbár prezentujú vzácne tlače – botanické diela, z fondu knižnice Podtatranského múzea v Poprade.

Práve tieto patria medzi najkrajšie, hlavne vďaka množstvu ilustrácií, ktorými sú zdobené. Najstaršie tlače pochádzajú zo 16. storočia a obsahujú množstvo ručne kolorovaných drevorezov, veľmi rozšírené boli aj medirytiny. V neskoršom období sa na ilustrácie využívali litografie. V knižničnom fonde sú tieto diela pomerne hojne zastúpené aj preto, lebo ich pôvodní vlastníci, prevažne členovia Uhorského karpatského spolku, boli lekári, lekárnici i botanici. Tí svoje súkromné zbierky kníh darovali múzeu. Medzi darcami nachádzame mená ako Aurel Viliam Scherfel, Jozef Ullepitsch, Albín Csáky a ďalší.

Neprehliadnite:

Neskôr, ale aj súbežne so spomínaným typom kníh – atlasov, sa v 18. a 19. storočí pomenovanie herbár rozšírilo aj na zbierku lisovaných a sušených rastlín uložených na listoch papiera. V tejto podobe ho poznáme aj dnes. V múzeu vystavené knižné herbáre – atlasy a herbárové položky dopĺňajú pracovné pomôcky používané pri spracovaní rastlinného materiálu a určovaní rastlín. Nechýba historický drevený lis Gustáva Reussa, autora prvej flóry Slovenska (publikovanej v roku 1853).

Foto: Pixabay

Návštevníci na výstave nájdu aj lupu a mikroskop na determináciu rastlín, ktoré používala Izabela Textorisová, prvá slovenská botanička. Predstavené sú aj historické špeciálne škatule na archiváciu, ochranu a prenos herbárových položiek, zbierka herbárových etikiet (štítkov) či v elektronickej podobe aj najstaršia zbierka sušených rastlín na Slovensku – herbár mnícha Cypriána z Červeného Kláštora z druhej polovice 18. storočia.

Herbár v sebe kombinuje vedecký a edukačno-prezentačný potenciál i vzťah k prírode. Cieľom výstavy Herbár – farebná cesta za poznaním je ponúknuť širokej verejnosti komplexný zážitok z poznávania biologickej rozmanitosti prírody s dôrazom na rastliny. Na príprave výstavy o histórii poznávania rastlín sa podieľali aj: Prírodovedné múzeum SNM v Bratislave, Slovenské národné múzeum v Martine, Múzeum Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici, Správa NP Muránska planina v Revúcej, Slovenská botanická spoločnosť pri SAV a Ústav ekológie lesa SAV vo Zvolene.

Výstava bude prístupná v Podtatranskom múzeu v Poprade až do 31. mája 2020.

Titulná fotka: Pixabay
www.muzeumpp.sk