Poznáme svojich rodákov? V centre Levíc stretnete lokálpatriota, veľkého cestovateľa a bádateľa
Keď putujeme zákutiami histórie, často sa pýtame, či poznáme aj svojich rodákov? K najvyhľadávanejším lákadlom našich miest síce patria historické pamiatky, no významné osobnosti a ich osudy nesmú stáť bokom. Je tomu tak aj v meste Levice, ktorého centru dominuje slávny hrad. Návštevníkov na ceste k nemu poteší viacero ďalších zaujímavých pamiatok. Napríklad na ulici Svätého Michala sa nachádzajú Rímsko-katolícky kostol sv. Michala archanjela, Kostol reformovanej cirkvi i Kostol sv. Jozefa s bývalým františkánskym kláštorom. Budova dnešnej Strednej odbornej školy služieb – miestni ju poznajú ako Zárda, čiže Ústav milosrdných sestier – patrí k dominantám ulice. To však nie je všetko; Levičania nezabúdajú ani na tunajších rodákov…
Tých pozoruhodností je ďaleko viac
Bývalá budova Učiteľského ústavu je dnes sídlom Reformovaného farského úradu. Jej silueta stojí v pozadí Trojičného námestia, ktorého ústredným prvkom je klasicistický stĺp z roku 1777. Trojičné námestie sa v súčasnosti rekonštruuje a stane sa oddychovým miestom na ceste po historickom centre mesta. Námestie susedí s hradným parkom a Dobóovským kaštieľom, ktorý je súčasťou hradného opevnenia. S Ulicou sv. Michala a Levickým hradom susedí ďalšia levická škola – Obchodná akadémia. Využíva priestory bývalého piaristického gymnázia. Ulica, na ktorej škola stojí, nesie meno významného levického rodáka – Kálmána Kittenbergera. V týchto dňoch si pripomíname 140. výročie narodenia tohto slávneho levického rodáka. Levický okrášľovací spolok a Mesto Levice 10. októbra na jeho počesť odhalili bustu. Busta s podstavcom (úvodný obr.) stojí v blízkosti školy, oproti synagóge.
Rímsko-katolícky kostol sv. Michala archanjela
Cestovateľ, poľovník, bádateľ a spisovateľ
Kálmán (Koloman) Kittenberger sa v Leviciach narodil 10. októbra 1881 do mnohodetnej katolíckej rodiny. Základné vzdelanie získal v rodnom meste, stredoškolské štúdie započal na piaristickom gymnázium a maturoval na tunajšom Učiteľskom ústave. K láske k prírode ho viedol jeho učiteľ prírodných vied a prvý riaditeľ levického múzea, Eugen Kriek. Na jeho odporúčanie sa zamestnal ako preparátor zoologického oddelenia Maďarského národného múzea v Budapešti. V rokoch 1903 až 1926 podnikol z poverenia múzea výskumné a zberateľské cesty do Afriky, do oblasti Kilimandžára, Viktóriinho jazera a do Ugandy. Dodával živú zver pre Zoologickú záhradu v Budapešti, pre múzeum vytvoril zbierky hmyzu, vtákov a plazov. V roku 1912 sa vrátil domov so zásielkou 120 živých zvierat, čím položil základy chovu exotických zvierat v budapeštianskej zoologickej záhrade.
Dobová fotografia z afrických dobrodružstiev K. Kittenbergera
Neprehliadnite:
Náš seriál: známe i neznáme míľniky histórie.
Mesto Levice si pripomína 865. výročie od prvej písomnej zmienky
Osudové zákruty životom
Po vypuknutí prvej svetovej vojny ho, ako občana znepriateleného štátu, zatkli britské úrady v Ugande a internovali do zajateckého tábora v Indii. Do vlasti sa vrátil až koncom roka 1919. V roku 1920 sa z Budapešti odsťahoval do Nagymarosu, kde sa oženil a natrvalo usadil. Svoje cestovateľské a poľovnícke skúsenosti zaznamenal v mnohých publikáciách a odborných článkoch v časopise Nimród, ktorého bol redaktorom i vydavateľom. Neoceniteľná jej jeho zberateľská práca. Zbierky múzeí obohatil o 57 tisíc bezstavovcov a viac ako 3 tisíc stavovcov, 300 bolo pre vtedajší svet nepoznaných. Viaceré z nich pomenovali podľa ich objaviteľa. K. Kittenberger zomrel 4. januára 1958 v Nagymarosi.
Trojičné námestie s budovou bývalého učiteľského ústavu a s Trojičným stĺpom
Vzácne predmety v zbierke Tekovského múzea v Leviciach
Kittenberger nezanevrel ani na rodné Levice a obohatil aj zbierku novovznikajúceho Mestského múzea. Mestské múzeum v Leviciach, na ktorého činnosť v súčasnosti nadväzuje Tekovské múzeum, vzniklo v rokoch 1927/28 vďaka rozsiahlej zbierke rodiny Nécsey. Jozef Nécsey, vrábeľský poštmajster a súkromný zberateľ, daroval bohatú rodinnú zbierku mestu. Jej prevzatím, roztriedením a inštalovaním bol poverený Eugen Kriek. Práve v jeho osobe sa snúbila odbornosť i lokálpatriotizmus. Múzejná zbierka sa vďaka nemu rýchlo rozširovala o dary pochádzajúce od známych levických rodín. Kittenberger nezabudol na svojho stredoškolského profesora biológie, ktorý ho zasvätil do tajov preparovania a daroval múzeu viacero exponátov.
Jedinečné zbierkové kusy
Do dnešných dní sa zachovali tri jedinečné kusy. Prírodovedný fond uchováva lebku leva púšťového (Panthera leo) a tzv. „Neptúnov pohár“ (Poterion neptuni) je kostra kolónie morských hubiek, jednej z najjednoduchších foriem v živočíšnej ríši, žijúcej v teplých moriach. Tretím predmetom je kožený náhrdelník zdobený mušľami kauri, pravdepodobne dar či suvenír od niektorého z afrických kmeňov.
Lebka leva púšťového
Pocta rodákovi
Osadením sochy slávnemu rodákovi sa Levice pridali na mapu miest, v ktorých táto jedinečná osobnosť zanechala svoje stopy. Jeho bustu nájdeme aj v maďarských mestách Nagymaros a Veszprém, tá stojí v areáli zoologickej záhrady, ktorá nesie jeho meno.
Autor článku: Mgr. Nikola Mihálová, Tekovské múzeum v Leviciach
Medzitulky: redakcia
Foto: Fotoarchív Tekovského múzea v Leviciach, Ján Kassai, Nikola Mihálová, Peter Pleva, Mesto Levice
Viac informácií na: www.levice.sk
www.muzeumlevice.sk
www.regiontekov.info
