Milovníci umenia sa opäť potešia. Galéria Danubiana pripravila 3 jedinečné výstavy.
Galéria Danubiana Meulensteen Art Museum pripravila v zimných mesiacoch pre milovníkov umenia výstavy troch pozoruhodných a celkom jedinečných umelcov. Diela Vladimíra Židlického, Vladimíra Gažoviča a Dana Meluzina si v jej priestoroch môžete pozrieť až do 19. januára 2020.
Vladimír Židlický: RETROSPEKTÍVA
Fotograf a maliar Vladimír Židlický (1945), autor výstavy RETROSPEKTÍVA, je výrazným predstaviteľom európskeho umenia. Štúdium absolvoval na pražskej FAMU. Od roku 1977 vystavuje samostatne aj ako účastník skupinových výstav v prestížnych inštitúciách v Európe, Ázii a USA. Jeho práce sú zastúpené v mnohých významných svetových verejných aj súkromných zbierkach.
„Vo svojej tvorbe experimentuje s dedičstvom klasických umeleckých disciplín. Neobyčajná pozornosť vypracovaniu pozitívov, či už komorných alebo monumentálnych formátov je zúročením dedičstva piktoriálnej tradície fotografie,“ píše o Židlického tvorbe kurátor výstavy Josef Mucha a pokračuje: „Autor vychádza z historicky overeného zušľachťovania tonality, aby zároveň využíval nátlačky a presvitanie rozličných štruktúr a siahal k završovaniu artefaktov čiastkovou deštrukciou obrazovej formy. To je protirečenie iba zdanlivé. Veď figurálne kompozície s motívmi obnaženia umocňuje nevypočítateľnými efektmi zásahov do matríc, najmä rytím do emulzie negatívov či priamo odstraňovaním ich častí. V kreatívnej komunikácii s námetmi pokračuje maliarskymi vstupmi do silového poľa pozitívu.
Vedľa apokalyptických vidín, zaznamenaných od 70. rokov, sa v jeho tvorbe objavuje prúd fotografií rozochvievaných dynamikou svetelného podania. Často ide o zlostnú suverénnu kresbu, uskutočňovanú v zornom uhle kamery počas dlhšieho, avšak jednorazového priebehu expozície. Na pozadí digitálnych možností 21. storočia sa Židlický obracia ku klasickým ferrotypiám, teda k pradávnej technike, ktorá sa v českých krajinách tešila rozmachu naposledy v závere predminulého storočia. Vladimír Židlický teda po dlhých desaťročiach nadvlády priameho prevodu negatívu na pozitív rozvinul rozmanité metódy únikov z opisnosti, obvyklej v žánroch aktu i krajinárstva.
Bez toho, aby sa vzdával ozvien svojich abstrahujúcích maliarskych východísk, ťaží z naturalistickosti média fotografie. Ním podpísané diela sa potom presadzujú vlastnosťami stvárnení, rovnako ako naliehavosťou námetu. Preto sa Židlického práce neprepadávajú do dekoratívnych polôh, ale pozorovateľa skôr znepokojujú.“
Vladimír Gažovič: CELEBRATION
Vynikajúca osobnosť súčasnej slovenskej maľby a grafiky, Vladimír Gažovič (1939), transformoval vo svojej tvorbe niektoré formové i významové podnety klasického odkazu vývinu umenia do aktuálneho kontextu.
Zaujímavé: 23 umelcov z Filipín vystavuje v Galérii Danubiana
V rokoch 1961 – 1967 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri prof. Vincenta Hložníka. V rokoch 1969 – 1970 bol štipendistom Herderovej ceny na Akadémii výtvarných umení vo Viedni a v roku 1979 absolvoval stáž na AVU v Amsterdame. V období 1967 – 1982 pôsobil ako pedagóg na VŠVU v Bratislave.
Venuje sa viacerým disciplínam, najmä grafike, maľbe, kresbe, ilustrácii a sochárstvu. „Od konca šesťdesiatych rokov minulého storočia rozvíja Vladimír Gažovič svoju originálnu koncepciu grafickej tvorby, ktorou intenzívnejšie než ktokoľvek pred ním prenikol na zahraničnú výtvarnú scénu. Jej novosťou je najmä technologické zdokonalenie práce s originálnou farebnou litografiou tlačenou z kameňa. Nová technológia mu umožnila ponímať umelecký tvar iným spôsobom, budovať formu na maliarskych princípoch. Prácou s farebnými tónmi a so svetlom formuje plasticitu tvaru ako priestorovú hodnotu. Tento prístup je celkom ojedinelý. Ako vynikajúci figuralista pracuje s figúrou ako mnohostrunným nástrojom – nositeľom morálnych i etických hodnôt človeka.
Z toho aspektu v jeho tvorbe rezonuje odkaz Hieronyma Boscha a neskorších symbolistov i expresionistov,“ približuje Gažovičovú tvorbu Eva Trojanová, kurátorka výstavy a ešte upozorňuje: „Tvorba Vladimíra Gažoviča sa tematicky odvíja vo voľne koncipovaných cykloch. Dôležitým pre budúci charakter jeho tvorby bol ovídiovský cyklus Metamorfózy (1979), ktorý potvrdil nielen jeho majstrovstvo, ale aj poznanie o vlastnostiach, povahe a charaktere človeka, o konfliktoch dobra a zla. Umelec podáva hĺbkové diagnózy fenoménu človek vo fascinujúcich vizuálnych kompozíciách v známych cykloch Kolotoče života, Americký pás cudnosti, Eros Haus, Chamtivosť a ďalšie.“
Jednotlivé cykly nie sú časovo ohraničené ani uzatvorené. Umelec sa k nim rád vracia a spracúva ich aj v iných technikách.
Dan Meluzin: SOM POZOROVATEĽ
Dan Meluzin (1974) ako umelec nepodľahol magnetickej sile digitálnych technológií, ale skôr ich dôsledku, stupňujúcemu sa tlaku sveta médií, reklamy, celebrít, konzumu a s tým spojenými premenami kultúry a spovrchnením vnímania spoločenských hodnôt. Meluzin študoval na bratislavskej VŠVU v ateliéri prof. Rudolfa Sikoru v rokoch 1990 – 1999. Už v priebehu štúdia absolvoval zahraničné stáže v Pensylvanii a v Paríži. Žije a tvorí v Bratislave.
„Predstavil sa ako bytostný, sebavedomý a provokatívny maliar, ktorý cez triviálnosť a gýčovitosť svojich tém zrevitalizoval maľbu. Podnety čerpal z tvorby Van Gogha, z jeho spôsobu práce s maliarskou hmotou, farbou i svetlom, ako aj z klasickej i povojnovej moderny, najmä pop artu, ktoré pretavil do vlastného maliarskeho konceptu. Práve na základe niektorých pop artových praktík býva označovaný ako pokračovateľ pop artu, čo je však len jedným aspektom jeho tvorby. Tým základným spojivom sú médiá, svet reklamy, pasce na konzumenta, z ktorých si Meluzín vybral niekoľko základných tém: ovocie, torty, Milka, kvety, svet žien – voňavky a rúže, portréty, tenis. V kompozičnom riešení využíva pop artový princíp seriálnosti, opakovania a usporiadania obrazu v radoch nad sebou.
Mechanický spôsob odkazuje na stereotypné klišé, ktoré Meluzin vyvažuje skvelou maliarskou prácou. Predmetná stránka malieb je rozpracovaná od precízneho zobrazenia po voľné maliarske abstraktné štruktúry, obrazové koláže…“ približuje tvorbu mladého výtvarníka kurátorka výstavy Eva Trojanová. Meluzin ako pozorovateľ zaznamenáva dianie a konzumný spôsob života benevolentne, možno s prvkami hedonizmu a pôžitkárstva. Nestavia sa síce do kritickej polohy, ale témy jeho prác divákovi umožňujú objaviť aj tieto skryté súvislosti…
