Oprašujeme míľniky histórie: Štefan I. Koháry a Levice – 2.časť
Ako sa spomína v historických kronikách Štefan I. Koháry a Levice? V predchádzajúcej časti sme sa dočítali, že do dejín mesta sa okrem Štefana I. Koháryho zapísal aj udatný hrdina oslobodenia mesta, francúzsky generál Louis Raduit de Souches (* 16. august 1608, La Rochelle – † 12. august 1682, Jevišovice). Ďalší výlet do histórie sa začína.
Mesto aj Levický hrad získal de Souches opäť do cisárskych rúk 12. júna 1664. Po zabezpečení hradnej posádky sa vrátil so svojím vojskom do Nitry. Turci sa však nechceli vzdať pevnosti a tak sa vrátili. Vyslali na opätovné dobytie Levíc 15 až 20-tisícové vojsko. Vojsko pod vedením Koháryho a Mikuláša Berčéniho, ktoré pozostávalo z insurgentov (zverbovancov z rôznych stolíc), prehradilo cestu k Novým Zámkom. Cieľom bolo izolovať novozámockú pevnosť od nitrianskej tureckej posádky, a pripraviť tak pôdu na nástup cisárskych žoldnierov, vedených generálom de Schouchesom.
Generál Louis Raduit de Souches
Velenie Severnej spojeneckej armády taktiež pomenilo svoje rozvinutie získané po prekonaní Hrona. Prechod cez pontónový most, ako aj presun ťažkej techniky sa uskutočnil na Hrone v Tlmačoch a v Marušovej (Nový Tekov) na úsvite 17. júla. Vďaka starostlivej a precíznej príprave ho dokončila za 6 hodín. Pechota, delá a vozy prešli cez most a prebrodili sa cez plytšie miesta.
Po prechode Hrona
Armáda okamžite pokračovala v ceste cez Zlaté Moravce do Hronského Beňadika. Na miestach medzi Hronským Beňadikom, Kozárovcami a Tlmačmi sa vojsko utáborilo a pripravilo na rozhodujúcu bitku. Osmanské posily predstavovala armáda pod Alím Pašom, ktorá vyrazila z Budína, aby zastavila postup cisárskych vojsk. V blízkosti Levíc sa jej velenia ujal vtedajší budínsky paša Sarı Hüseyin Paša, ktorý obľahol hrad aj mesto. Posádka hradu však tentoraz nekapitulovala a začala obliehateľom vzdorovať. Osmanské vojsko napokon prerušilo obliehanie a pohlo sa proti cisárskemu vojsku. Na sever od Levíc sťažovala presuny oboch vojsk močaristá pôda.
Neprehliadnite:
Známe i neznáme míľniky histórie: Štefan I. Koháry – hrdina bitky pri Leviciach
Priebeh Bitky pri Leviciach
Rozhodujúca bitka sa odohrala v priestore medzi obcami Starý Tekov, Hronské Kľačany a Podlužany. Útok sa začal ráno 19.7.1664 po celej šírke Hron – Čajkovský potok. Pohľad na 20 – tisícovú, po zuby ozbrojenú tureckú armádu bol desivý.
Aj napriek tomu, že Osmani boli v početnej prevahe, cisárske vojsko bolo lepšie vyzbrojené a povzbudené predchádzajúcimi úspechmi. Osmanská armáda bola zložená najmä z nepravidelných jednotiek, ktoré sa nemohli rovnať dobre organizovaným cisárskym jednotkám, chránenými falangovou formáciou (vojenská formácia – taktika), pri ktorej vojaci vytvorili jeden zomknutý šík o hĺbke viacerých radov svojich kopijníkov.
Úspešný veliteľ
Barón Štefan I. Koháry velil jazdeckému oddielu (zostavený z 800 mužov) na pravom kraji prvej línie. Po zatlačení tureckého vojska za Čajkovský potok, sa barón Koháry so svojím oddielom priblížil k Leviciam, kde po krátkej a tragickej potýčke s janičiarmi padol. Zasiahnutý bol siedmimi, niekde sa uvádza, že až ôsmimi guľkami. Spadol z koňa tak, že zostal nohou visieť v strmeni. Táto tragická udalosť sa mala stať v priestore pri dnešnom obchodnom centre pri vstupe do Levíc v smere od Tlmáč.
Splašený kôň vliekol mŕtve Koháryho telo, až kým sa nezastavil pri Hronských Kosihách. Do akej miery je táto ústne podávaná udalosť pravdivá, je dnes ťažké posúdiť. I napriek dramatickému priebehu celého boja, sa podarilo generálovi de Souches zatlačiť útoky tureckých vojsk. Po niekoľkohodinovej bitke došlo k víťazstvu spojencov. Na bojovom poli zostalo ležať asi 6200 mŕtvych vojakov.
Znázornenie Bitky pri Leviciach na grafickom liste
Európske kroniky
Západoeurópske grafické vydavateľstvá vydali niekoľko letákov a grafických listov zobrazujúcich bitku pri Leviciach. Na jednom letáku je zobrazený hrad a jeho obliehanie s dvomi portrétnymi medailónmi. V jednom je zobrazený generál de Souches a v druhom Štefan I. Koháry. Pamiatkou, ktorá nám udalosť a vzťah Koháry a Levice dodnes pripomína, je malá kaplnka postavená uprostred širokého poľa pri Hronských Kosihách (úvodná fotografia). Dal ju na počesť hrdinskej smrti svojho otca postaviť Štefan II. Koháry. V kaplnke bola zamurovaná kamenná platňa s nápisom:
„Ad Lewam dextre Stephanus pugnando Kohary Pro patria moritur Caesare atque Deo. In conflictu Generali Cum Turcis habito Die 19. Julij Anno. D. 1664. Obtenta insigni Victoria Hoc loco occubuit. Ora ítaque pro Eodem/ Reqviescat in Pace.
Preklad:
„Pri Leviciach udatne bojujúci Štefan Koháry umrel za vlasť, cisára aj Boha. V boji s Turkami dňa 19. júla roku Pána 1664 po dosiahnutí slávneho víťazstva na tomto mieste vypustil dušu. Pocestný pomodli sa za jeho spásu. Odpočívaj v pokoji.”
Telo Štefana I. Koháryho po bitke pochovali na hrade Čabraď, no už v roku 1690 dal jeho syn Štefan II. otcove pozostatky vyňať a pochoval ich do novej rodinnej krypty v kláštornom kostole v Hronskom Beňadiku.
Pomník Štefana I. Koháryho v Hronskom Beňadiku s výškou 2,5 m v tvare profilovaného pilastra je zhotovený z bieleho šopronského pieskovca
V kláštornom kostole sa zachovala i bojová zástava Štefana I. Koháryho. Jej rozmery sú 165 X 145 cm. Na averze zástavy (na hlavnej strane) je vyšité Koháryho meno, erb a všetky funkcie písané po latinsky, torzo maľby ukrižovaného Krista.
Bojová zástava Štefana I. Koháryho
Koháry a Levice – pamätný stĺp
V uctení Koháryho, ani Levičania nechceli stáť stranou. V strede honu (majer) rodiny Szakmáry, blízko hranice katastra Levíc
v roku 1713 postavili na pamiatku smrti Koháryho pamätný stĺp. V druhej polovici 19.storočia dal mešťanosta Levíc Lukács Mácsay za mestom postaviť nový pamätník v podobe Božej muky so štyrmi výklenkami. MUDr. Brach ako predseda okrášľovacej mestskej komisie, dal vysadiť do každého rohu topole.
Pôvodný pamätný stĺp Štefana I. Koháryho (1.). Nový pamätník bol postavený v 2.polovici 19.storočia. Fotografia pochádza z roku 1964 (2.). Súčasný obnovený areál (3.)
Pamätník bol niekoľkokrát opravovaný. V roku 2000 ho počas víchrice zasiahol padajúci strom. V roku 2016 sa Levický okrášľovací spolok rozhodol pre obnovu pamätníka a jeho okolia, čím získal areál nový a dôstojný vzhľad.
Autor článku a zdroj obrázkov: Csaba Tolnai
Zdroje literatúry:
Bánlaky József – A garam-szentbenedeki (lévai) csata 1664 július 19-én. Párkány megvétele 1664 augusztus 1-én.
BARS VÁRMEGYE TÖRTÉNETE.
Irta dr. ifj. Reiszig Ede
Miroslav Eliáš – Zabudnutý hrdinovia protitureckých bojov
Haiczl Kálmán – Léva története a XVII. század végéig
Ďurianová Mária – Hrdinské a významné činy Koháryovcov
Viac na: www.levice.sk
